Zásady, hodnoty a etické princípy

Všeobecne sa verí, že je dobré obetovať blaho jednotlivca pre blaho skupiny. No jednotlivec, ktorého sa jeho spoluobčania chystajú práve vhodiť do sopky aby privolali dážď, sa na túto pravdu pozerá zrejme inak. Inými slovami, keď sú šťastní všetci jednotlivci, je šťastná celá spoločnosť, ale šťastná spoločnosť ešte nemusí znamenať, že budete šťastný vy, alebo on. Navyše, spoločnosť rozhodne nebude šťastnejšia, ak budú preferovaní raz robotníci, inokedy živnostníci, potom dôchodcovia a párne roky zdravotné sestry. Takýto prístup našich politických kolegov len ničí dobré vzťahy medzi ľuďmi.

Čo teda treba vykonať pre to, aby sa mali  lepšie všetci (ktorí o to stoja) a s nimi aj celá spoločnosť? Zoznam základných statkov, ktoré zvýšia kvalitu života jednotlivca a ktoré im môže poskytnúť spoločnosť, sa dá zostaviť pomerne rýchlo. Každému napadnú veci ako napr. zabezpečenie slobody pohybu, voľby povolania, istoty, že neumriete od hladu, či zabezpečenie v chorobe a podobne. My sme si takýto zoznam urobili, potom sme požiadavky dôkladne roztriedili a zistili sme, že za väčšinou požiadaviek sú dva faktory - sloboda a solidarita. Samozrejme, oba faktory musia prinášať prospech pre jednotlivca, ale aj prospech pre spoločnosť.

Súčasťou osobného úsilia jednotlivca o šťastie je sloboda. Nikto z nás nechce, aby nám náš sused alebo naša svokra hovorili čo máme robiť. Ak sa dôkladne zamyslíte, zistíte, že existuje jediný dôvod obmedziť osobné konanie a to ten, že by toto spôsobovalo ujmu inej osobe. Isteže, denne sa vzdávame časti osobnej slobody a odovzdávame ju svojej žene, svojim deťom, svojej kariére. Ale tento dar je dobrovoľný.

Ak nebudete dávať dobrý pozor, ani si nevšimnete kde všade vám je uberaná sloboda. Nevšimnete si, že ste nútený podporovať zo svojich peňazí kultúrne a náboženské inštitúcie, ktorých nielen že nie ste členom, ale ktoré majú program opačný vášmu svetonázoru.  Nevšimnete si, že rôzne licencie udeľované štátom vám berú slobodu voľby pri podnikaní a nevšimnete si, že váš zamestnávateľ je nútený vám časť odmeny vyplácať v gastrolístkoch a nie v peniazoch. Možno sú to maličkosti, ale sloboda sa stráca po kúskoch. Obmedzovanie voľnej cenotvorby, prikazovanie kedy majú byť otvorené obchody, nariaďovanie koľko alebo kto smie pracovať a pod. Zrazu len zistíte, že vaša sloboda je obmedzovaná výrazne. Štátom.

Sloboda jednotlivca je dôležitá aj pre spoločnosť. Blahobyt budujú jednotlivci a čím viac slobody, čím väčšie možnosti majú, tým väčších vecí sú schopní. História to už mnohokrát ukázala. My nechceme produktívnemu obyvateľstvu odobrať  väčší objem peňazí, aby sme sa následne mohli hrať na bohov a peniaze prerozdeliť tak, aby sa viac zotreli ekonomické rozdiely medzi ľuďmi. Tiež nechceme nimi kohokoľvek uprednostňovať a zasahovať do hospodárstva.

Predovšetkým chceme všetkých nechať na pokoji. Čo by sa stalo, keby sme minimalizovali zásahy do úsilia jednotlivca? Čo by sa stalo, keby sme nechali každého zbohatnúť ak chce (samozrejme tak, aby nenarúšal slobodu iným a neporušoval zákony), alebo aj nie, ak má iné hodnoty? Nuž, asi by sa každý usiloval o svoje osobné šťastie najlepšie ako by len vedel.

Teda len na zopakovanie. Strácame ju nenápadne, ale sloboda je jedným z najdôležitejších faktorov pri hľadaní osobného šťastia človeka a my sa chceme zasadiť o jej navrátenie do rúk jednotlivca v maximálnej možnej miere.

Počuli ste, ako váš priateľ či známy komentuje situáciu bezdomovca slovami: „Sám si za to môže. Nemal začať chľastať.“ Táto úvaha zabúda na fakt, že keď je niekto krásny, zdravý, silný a inteligentný, tak do biedy sotva upadne. Nik nie je dobrovoľne chudobný alkoholik bez strechy nad hlavou. Žobrákom sa človek stane tak, že sa niečo pokazí. Stane sa niečo v jeho samotnom vnútri, niečo sa zlomí v jeho duši a človek upadne.

Môže sa to prihodiť úplne každému. Môžeme mať nehody, môžeme mať mozgové príhody, môžeme zbankrotovať a psychicky sa z toho položiť, môžeme zošalieť z nešťastnej lásky, môžeme prepadnúť alkoholu... Možno sa pozbierame a možno aj nie. Možno nám pomôžu dobrí ľudia a možno sa od nás všetci odvrátia. Ale istota, že ani v biede nezomrieme od hladu alebo od zimy je mimoriadne silným faktorom. Istota, že žiaden človek neumrie hladom je výsadou civilizovanej spoločnosti.

Zdalo by sa, že základné istoty jednotlivca sú dôležité len pre neho. No vytvárame civilizovanú spoločnosť a takáto nenechá umrieť hladom alebo nedostatkom zdravotnej starostlivosti nikoho, ani starých, ani chorých ba dokonca ani lenivých. Odmenou za civilizáciu je fakt, že nežijeme v časoch nepokojov vyvolaných masami v núdzi. Tak sa ukazuje, že plošná solidarita je zárukou stability spoločnosti a my sa môžeme oprostiť od pocitov premrhaných peňazí, ktorými tak často trpia klasickí pravicoví politici. Okrem toho sa smieme oprostiť aj od pocitov nadradenosti a názoru, že vytvárame vrstvu, ktorá od nás závisí, čo sú postoje, ktoré obľubujú zas ľavicoví politici. Jednoducho chápeme, že stabilita niečo stojí.

Teda len na zopakovanie. Istota, že s jednotlivcom bude spoločnosť solidárna v čase jeho biedy, je jedným z najdôležitejších faktorov pri hľadaní osobného šťastia človeka, ale aj stability civilizovanej spoločnosti. Na druhej strane ale nesmie táto istota obmedziť snaženie jednotlivca.

Zdravý rozum

Všetko naše úsilie, naše jednotlivé ciele a náš program musia obstáť v konfrontácii s našimi základnými hodnotami - čím vyššou mierou slobody a základnou mierou solidarity. Preto si často kladieme a budeme klásť otázku – zvýši taký či onaký cieľ slobodu jednotlivca alebo zvýši stabilitu v spoločnosti? Je však pár cieľov, ktoré sú obsiahnuté v našom programe, pri ktorých sa to priamočiaro nedá vidieť. Nazývajme ich ciele zdravého rozumu. Napríklad cieľ - vyrovnaný štátny rozpočet.

Naviac je populizmus u nás súčasťou predvolebného boja, dôsledkom čoho je hlásanie logických nezmyslov alebo nesplniteľných sľubov. Súčasťou problematiky zdravého rozumu je otázka, či máme právo získavať mandát na verejnú službu aj za cenu potierania zdravého rozumu. Naša odpoveď je, že nesmieme.

Etické zásady

Aby sme vyššie uvedené ciele mohli realizovať, musíme byť v prvom rade čistí my. Práca vo verejnej funkcii prináša moc a narábanie s peniazmi daňových poplatníkov. Bezúhonnosť a česť našich členov je práve v dobe morálneho úpadku mimoriadne dôležitá. Práve preto sa členovia a nominanti strany SaS hlásia k nasledovným zásadám a zaväzujú sa ich dodržovať, pričom ich preukázané porušenie je dôvodom na vylúčenie zo strany alebo stiahnutie nominácie:

1.        verejnú moc a informácie, ktoré sa dozvedia v súvislosti s výkonom verejnej moci nevyužijú v prospech seba alebo iného tak, že akýmkoľvek spôsobom seba alebo iného zvýhodnia. Ak by situácia zvýhodnenia hrozila (napríklad vedomosť o pripravovaných tendroch, legislatívnych zmenách ovplyvňujúcich ekonomické súvislosti subjektov, atď.) zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k získaniu výhody pre seba alebo pre inú osobu

2.        pri výkone verejnej moci v súvislosti s aplikáciou pravidiel vyplývajúcich z platných právnych noriem SR alebo iných relevantných noriem budú sledovať úmysel právnej normy alebo pravidla a nie jeho doslovnú prípadne zúženú interpretáciu a budú dbať na široké uplatnenie tejto zásady/pravidla

3.        pri nakladaní s verejnými financiami budú sledovať maximálnu hospodárnosť

4.        neprijmú od iného majetkový alebo nemajetkový prospech (hmotnej alebo nehmotnej povahy) ani priamo, ani nepriamo

5.        budú pravdivo informovať verejnosť o svojej činnosti, činnosti orgánov a organizácií v  zverenej oblasti

6.        deklarujú na www.politikaopen.sk svoje majetkové a príjmové pomery ( kandidáti v mene strany )

7.        budú vykonávať zverené úlohy v súlade so zásadami čestnosti a transparentnosti

8.        v prípade skúmania alebo vyšetrovania svojho konania budú poskytovať bezpodmienečnú súčinnosť, nebudú nič zamlčovať ani pozmeňovať