Vzťahy s Európskou úniou

41. bod programu

Prijatie Lisabonskej zmluvy dáva európskej byrokracii možnosť výrazne rozšíriť svoju moc a vplyv. Rada EÚ bude môcť jednohlasným súhlasom zástupcov členských štátov zásadným spôsobom meniť systém fungovania EÚ a bez nutnosti dodatočnej ratifikácie svojich rozhodnutí odoberať kompetencie vládam členských štátov. Na Slovensku sú mnohé z takýchto zmien uskutočniteľné len zmenou ústavy a potrebujú trojpätinovú väčšinu hlasov v parlamente.

SaS navrhuje:

• Prijať ústavný zákon vyžadujúci pri každom rozšírení kompetencií Európskej únie podľa článku 352 Lisabonskej zmluvy schválenie Národnou radou Slovenskej republiky ústavnou väčšinou. Zástupca Slovenska v Rade EÚ nebude môcť v mene Slovenskej republiky súhlasiť s legislatívnym návrhom Európskej komisie bez mandátu minimálne troch pätín poslancov NR SR.

Zabránime tak prevzatiu kompetencií Európskou úniou napr. v oblasti daní či trestného práva bez náležitého súhlasu volených zástupcov slovenských občanov.

42. bod programu

Preberanie smerníc EÚ je nutnou súčasťou našej legislatívy, no často je aj zneužívané ako výhovorka pre zavádzanie predpisov a noriem, ktoré by inak v slovenskom prostredí boli neobhájiteľné.

SaS navrhuje:

• Preberať z európskej legislatívy, ktorá je zaťažujúca alebo obmedzujúca, len nevyhnutné minimum. Dať každému predkladateľovi zákona, zahŕňajúceho zapracovanie európskej legislatívy, povinnosť k návrhu pripojiť presné porovnanie textov európskej a slovenskej normy a v prípade potreby dokázať nevyhnutnosť ich rozšírenia.

Dosiahneme tým transparentnejší proces tvorby slovenskej legislatívy. Zamedzíme prijímaniu zákonov, ktoré vysoko presahujú požiadavky EÚ a bez odvolávky na nevyhnutnosť ich plnenia by len ťažko hľadali opodstatnenie.

43. bod programu

Vysoká miera byrokracie v procese prijímania, posudzovania i kontroly čerpania európskych fondov je jednou z hlavných príčin toho, že ku koncu roka 2009 Slovensko z možných dotácií čerpalo necelých 5 %. Pravidlá prerozdeľovania eurofondov patria na Slovensku k najnáročnejším a najbyrokratickejším v celej únii. Pri realizácii niekoľkostupňovej administratívnej kontroly je pre mnohých žiadateľov takmer nemožné splniť všetky byrokratické požiadavky. Obzvlášť pri projektoch financovaných z fondov Európskeho sociálneho fondu, ktorý je kľúčovým pre riešenie mnohých sociálnych otázok, je tento problém zjavný. Pre malých podnikateľov, samosprávy a neziskové organizácie je zase často priam likvidačná nedisciplinovanosť štátneho aparátu pri preplácaní oprávnených výdavkov.

SaS navrhuje:

• Zvýšiť trestnoprávnu zodpovednosť žiadateľov o Eurofondy a previesť zodpovednosť za správnosť údajov na stranu žiadateľa. Zjednodušiť kontrolu pred realizáciou projektov, urýchliť vyplatenie prostriedkov a rozbeh projektov.
• Posilniť priebežnú a následnú kontrolu projektov, ktorá sa vykonáva po vyplatení výdavkov, takže nespomaľuje proces čerpania fondov.
• Obmedziť administráciu príloh k žiadostiam o platbu na minimum.
• Posilniť inštitút zálohových platieb a umožniť tak vyplácanie splátok vopred a ich postupné vyúčtovávanie.
• Nastaviť kritériá kontroly projektov podľa výšky kontrolovaných výdavkov, aby proces kontroly malých, paušálnych výdavkov zbytočne nespomaľoval celý systém.

Vytvoríme tak podmienky pre efektívnejšie využívanie eurofondov, zmenšíme priestor pre ich zneužívanie a sprehľadníme a zjednodušíme celý systém ich vyplácania aj následnej kontroly.

44. bod programu

Národný strategický referenčný rámec pre čerpanie európskych fondov v rokoch 2007 – 2013 prerozdeľuje prostriedky pre Slovensko neefektívne, netransparentne a jeho priority nie sú pre slovenské špecifiká vhodné. Najvypuklejším príkladom sú PPP projekty na úkor invesícií do budovania infraštruktúry. Súkromné projekty financované z prostriedkov EÚ narúšajú fungovanie trhového mechanizmu. Európske peniaze nemajú byť určené pre súkromné firmy, ktoré lobujú a uplácajú za to, aby získali podporený projekt z EÚ fondov, ale na budovanie všeobecne prospešnej infraštruktúry v oblasti dopravy, školstva, zdravia či životného prostredia, z ktorej budú mať prospech všetci občania a firmy.

SaS navrhuje:

• Revidovať jednotlivé operačné programy v rámci Národného strategického referenčného rámca. Namiesto podpory súkromných firiem je potrebné presmerovať prostriedky do takých typov projektov financovaných z európskych fondov, ktoré sa zameriavajú na budovanie infraštruktúry neposkytovanej súkromným sektorom (napr. cesty, diaľnice, čističky odpadových vôd).

Znížime tým súčasné deformácie trhu, podporíme výstavbu infraštruktúry a vytvoríme podmienky na vhodnejšie usmernenie európskych fondov na Slovensku.

Tím Líder

Ing. Martin Chren

kontakt: martin.chren@hayek.sk

je známy a často citovaný slovenský ekonóm. Už štyri roky aktívne presadzuje záujmy občianskej spoločnosti v Európskej únii. Je členom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru v Bruseli. Do októbra 2009 bol riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka a dodnes pôsobí v jej správnej rade. Stál pri vzniku Združenia daňových poplatníkov Slovenska a inicioval vznik kampane „Deň daňovej slobody“. Študoval financie a bankovníctvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Ako člen odborného tímu na prípravu dôchodkovej reformy spolupracoval na vzniku druhého piliera dôchodkového sporenia. Hovorí plynule anglicky a čiastočne nemecky.