Denník SaS
Sloboda a Solidarita POHÁR PRETIEKOL UŽ DÁVNO. IDEME ODVOLÁVAŤ PREMIÉRA
Páči sa 346 ľuďom,
komentárov: 91
Sloboda a Solidarita ZAČALO SA PREDSEDNÍCTVO Usmievajte sa, už sa na nás pozerajú aj v zahraničí.
"Bašternákovcom" v parlamente nevadí organizovaný zločin. Im vadí to, že sa o tom dozvie zahraničie
Páči sa 165 ľuďom,
komentárov: 20
Billboardy (všetky)

Verejné financie

Tímlíder

JurzycasEugen Jurzyca, životopis

je poslancom NR SR a tímlídrom strany SaS pre verejné financie. Bol ministrom školstva vo vláde Ivety Radičovej. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a absolvoval polročný študijný pobyt na Georgetown University (1993), Je zakladateľom inštitútov INEKO, Transparency International Slovakia a Podnikateľskej aliancie Slovenska. Bol riaditeľom INEKO, členom Bankovej rady Národnej banky Slovenska a podpredsedom a členom Rady Protimonopolného úradu. Je nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, nositeľom Krištáľového krídla a v roku 1999 bol vybraný nositeľom Nobelovej ceny Profesorom Ronaldom Coaseom pre účasť na výročnej konferencii International Society for New Institutional Economics. Mnohokrát bol vyslaný na zahraničné konferencie týkajúce sa najmä hospodárskeho rozvoja ako konzultant OECD, Svetovej banky a iných organizácií.  Je ženatý a má dvoch synov.

Verejné financie
Efektívnosť a konsolidácia – neplytvať a nezadlžovať budúce generácie

Prioritou vo verejných financiách je skoncentrovať zdroje na užitočné a efektívne oblasti a reálne (nie len účtovne) zastaviť zadlžovanie budúcich generácií. Preto chceme do konca volebného obdobia dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet verejnej správy a verejný dlh znížiť pod prvé sankčné pásmo zákona o rozpočtovej zodpovednosti (dnes 50% HDP).
Plytvanie
Hodnotiaca správa Európskej komisie konštatuje, že „efektívnosť našej verejnej správy je hlboko pod priemerom EÚ”.
Verejný dlh je bez reforiem neudržateľný. Lepším riešením, než zvyšovať dane alebo plošne šetriť, je zvyšovať efektívnosť využívania prostriedkov, ktoré má k dispozícii, a to nie je možné bez merania výsledkov. A bez toho, aby tieto informácie boli poskytnuté aj občanom, ktorých sa týkajú.
Situácia však zatiaľ vyzerá inak: Súdy zatiaľ nezverejňujú desaťtisíce rozhodnutí aj napriek zákonu. Informácie o tom, ako nemocnice plnia indikátory kvality sa verejnosti dostávajú len cez obrovské prekážky. Štát, rodičia, či žiaci nemajú zatiaľ informácie o tom, koľko zarábajú absolventi stredných škôl, na ktoré sa hlásia, nemajú ani informácie o nezamestnanosti absolventov bakalárskeho či doktorandského štúdia. 
Zvýšením efektívnosti celej verejnej správy by bolo reálne možné ušetriť každoročne niekoľko percent HDP. SaS s tým vo svojom programe ráta.
Zadlžovanie
Vláda Roberta Fica tvrdí, že verejné financie konsoliduje. Lenže prepočet Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) hovorí, že je to presne naopak. Podľa RRZ by sa bez jednorazových príjmov rozpočtu priblížil v roku 2015 verejný dlh hranici 57%, nie oficiálnej úrovni 53%. V roku 2014 vláda Roberta Fica zvýšila štrukturálny deficit (viď. graf ) a znížila tak našu šancu udržať verejný dlh na kontrolovateľnej úrovni.
graf.jpg
Pritom práve v tomto volebnom období mala mimoriadne dobrú šancu (v budúcnosti bude situácia ťažšia):
Keď v EÚ prebieha kvantitatívne uvoľňovanie, čiže „tlačenie peňazí“, ktoré malo dať európskym politikom čas na to, aby prišli s reformnými nápadmi na to, ako znížiť deficit; zatiaľ získavame stovky miliónov eur za tranzit plynu; zatiaľ nestúpa sociálne a politické napätie vyplývajúce z posúvania hranice veku odchodu do dôchodku a z nižšej valorizácie dôchodkov; ročne Slovensko dostáva zhruba dve miliardy eur z eurofondov; Ficova druhá vláda si „pomohla“ otváraním druhého piliera; Ficova druhá vláda neriešila rastúci dlh v zdravotníctve oddlžením nemocníc; zatiaľ verejné financie nečelia dôsledkom starnutia obyvateľstva; zatiaľ sa do oficiálneho dlhu Slovenska nerátajú ekologické dlhy; svetové ceny ropy sú stále mimoriadne nízke; dane sa vyberajú, lepšie než v minulosti.
Deficitným hospodárením Ficova vláda zakrýva skutočnosť, že (zjednodušene) každý kilometer prejazdený vo vlakoch „zadarmo“ a každý kilometer predražene postavených diaľnic sa prejaví v slabšom zdravotníctve, cez rast daní vo vyšších cenách a nižších mzdách, vo vyššej nezamestnanosti, v nižších dôchodkoch aj v slabšej podpore rodín s deťmi.
Opatrenia
Strana SaS bude presadzovať opatrenia, ktoré prinesú zníženie dlhu a deficitu verejnej správy nepriamo, rozložené v čase (cez dynamické efekty) a opatrenia, ktoré prinesú tieto efekty priamo po ich zavedení (cez statické efekty). 
Do prvej skupiny patrí napríklad zavedenie rovnej dane. Nízkej a bez výnimiek. Tá zvýši hospodársky rast, čo umožní zvýšiť zamestnanosť, znížiť výdavky na sociálnu sieť, znížiť výdavky na verejnú správu vyplývajúce z nutnosti kontrolovať zložitý daňový systém s mnohými výnimkami. Súčasne to umožní nominálne zvýšiť objem vybraných daní, ak by si to situácia ešte vyžadovala.
Do skupiny s dynamickými efektmi patria aj opatrenia znižujúce korupciu a klientelizmus. Voliči strany SaS uplácajú podľa agentúry Focus ďaleko najmenej. SaS je strana, ktorá reprezentuje voličov, ktorí majú najväčší záujem na potláčaní korupcie a tomu zodpovedá aj jej program.
Kľúčovým problémom verejných financií je nehospodárne narábanie s verejnými zdrojmi. Základným systémovým riešením je zvýšenie efektívnosti pomocou merania a zverejňovania „KPI“, kľúčových ukazovateľov výkonu verejnej správy. Ficova vláda sa tomu bráni, SaS verí, že aj týmito opatreniami svojho programu bude schopná po voľbách znížiť plytvanie vo verejných financiách.
Do druhej skupiny opatrení (s okamžitou účinnosťou) patria napríklad prehodnotenia populistických krokov vlády Roberta Fica a nasledujúce kompenzačné opatrenia: 
Kompenzačné úsporné opatrenia (neuvedené v ekonomickom programe SaS Agenda 2020)
Zrušiť výnimky v pravidlách pre spotrebnú daň z uhlia; obmedziť, resp. úplne zastaviť poskytovanie investičných stimulov súkromným firmám; zrušiť verejnú podporu uhoľného baníctva a kompenzovať baníkov vo výške celej ročnej mzdy; privatizácia napríklad: TIPOS, BIONT, SHMÚ, regionálne letiská, podniky SAD; zrušiť podporu stavebného sporenia; spätne vyhodnotiť pomoc podnikom pri tvorbe a záchrane pracovných miest, finančne motivovať úrady práce a firmy na znižovaní nezamestnanosti v najviac postihnutých regiónoch; zrušiť nútené rozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv; presadzovať v rámci EÚ znižovanie investičných stimulov na nulu; zaviesť analógiu dlhovej brzdy v rezorte zdravotníctva. Bez príjmov z privatizácie by uvedené opatrenia znamenali zníženie deficitu v roku 2016 približne o 275 miliónov eur, dlhodobo približne o 0,4% HDP.