Súdnictvo a spravodlivosť

TÍMLÍDER

 JUDr. Alojz Baránik

je advokát s veľkou praxou v oblasti zmlúv v prostredí informačných technológií a finančných inštitúcií.
Jeho doménou sú zložité zmluvy v anglickom jazyku. Jeho advokátska kancelária sa tiež venuje zastupovaniu v sporoch o ochranu práv jednotlivcov, najmä v súvislosti s nehnuteľnosťami. Angažuje sa v boji proti porušovaniu práv slabšieho a často zastupuje bez nároku na odmenu. Pred vstupom do advokácie pracoval ako vedúci právnik a člen manažmentu stredoeurópskeho regiónu veľkej nadnárodnej americkej spoločnosti. Právnické vzdelanie ukončil na Univerzite Komenského a získal titul JUDr. Aktívne ovláda anglický jazyk. 

Nezávislosť súdnej moci a vymožiteľnosť práva sú jednými zo základných princípov právneho štátu. Tento princíp je mnohokrát podmieňujúcim faktorom ekonomického rozvoja spoločnosti a od jeho uplatňovania závisí ekonomická a spoločenská existencia aj každého bežného jednotlivca.

Prípady okrádania spoločnosti a jednotlivca prostredníctvom zlého fungovania súdov sú natoľko časté, že je potrebné otvorene pracovať s tézou, že súdnictvo je vo všetkých jeho rovinách ovplyvňované a často dokonca aj kontrolované úzkou skupinou politických a záujmových skupín, ktoré si tak zabezpečujú beztrestnosť, čím znemožňujú fungovanie občianskej spoločnosti a uplatnenie práv občanov. V tom zmysle je súčasný stav súdnictva protikladom oboch pojmov figurujúcich v názve strany Sloboda a Solidarita. Opatrenia v tejto oblasti musia preto odrážať vážnosť situácie, ako aj skutočnosť, že tí, ktorí majú záujem na tom, aby súdnictvo nefungovalo v prospech bežného občana, sú pripravení aktívne odporovať snahám o pozitívne zmeny.

Spoločnosť sa musí vyrovnať s faktom, že súdnictvo na Slovensku nie je v stave, ktorý by mu umožnil reformovať sa vlastnými silami, zvnútra bez zmeny legislatívy upravujúcej výkon súdnej moci a bez realizácie oprávnení výkonnej moci smerujúce k vyvodzovaniu zodpovednosti voči osobám, ktoré nespĺňajú hodnotové, osobnostné a morálne kritériá na výkon funkcie sudcu.

Zároveň, vychádzajúc zo skutočnosti a za predpokladu, že súdnictvo si ako celok a aj jednotlivo plní svoje povinnosti, je nevyhnutné udržať a upevniť koncepciu nezávislého súdnictva, ktoré má oporu v Ústave SR a medzinárodných dohovoroch a odporúčaniach OSN, Rady Európy, Európskej únie či Benátskej komisie.

V súlade s tým musia všetky osoby pracujúce na ministerstve spravodlivosti a súvisiacich orgánoch štátnej správy dôsledne a aktívne presadzovať idey spravodlivosti a ochrany základných práv a slobôd občanov, a to najmä v súvislosti so zabezpečovaním riadneho výkonu súdnej moci jednak ako celku, ako aj na jednotlivých súdoch. Pritom za takéto osoby nemožno považovať osoby vykonávajúce riadiace pozície, ktoré nie sú bezúhonné v zmysle nižšie uvedeného chápania bezúhonnosti vo vzťahu k sudcom. Základom naozaj účinných opatrení na zlepšenie stavu v súdnictve musí byť poznanie, že právo a spravodlivosť nie je možné chrániť prostredníctvom výkonu súdnej rozhodovacej činnosti osobami, ktoré na to nie sú hodnotovo, osobnostne a morálne vybavené.

Súdnictvo

Cieľom zmien navrhovaných v oblasti súdnictva je vytvoriť súdnictvo, ktoré odborne, dostatočne rýchlo a transparentne rozhoduje v súdnych konaniach a ako také je schopné si získať dôveru verejnosti a plniť úlohy, ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a právom chránených záujmov jednotlivcov a spoločnosti ako celku.

• Posilníme samosprávu súdnictva tak, aby o všetkých dôležitých organizačných a personálnych otázkach rozhodovali primárne samosprávne orgány, ako sú grémiá, kolégiá a pléna súdov namiesto predsedov súdov, pričom predsedovia súdov budú viazaní rozhodnutím týchto samosprávnych orgánov súdov s tým, že

- grémiá a kolégiá by rozhodovali aj o rozdeľovaní vecí a tvorbe rozvrhu práce na jednotlivých súdoch, kontrolovali by hospodárenie súdu a

- pléna súdov by rozhodovali v personálnych otázkach vrátane vyhodnocovania preskúšavania sudcov a vyvodzovania dôsledkov v prípade, že sudcovia nezodpovedajú kritériám stanoveným pre výkon funkcie sudcu; a to za predpokladu, že si tieto samosprávne orgány plnia svoje povinnosti riadne najmä v tom, že nedochádza k neodôvodneným prieťahom v súdnych konaniach. V opačnom prípade bude platiť, že osobou zodpovednou za riadny chod súdnictva je minister spravodlivosti a predsedovia súdov.

• Zmeníme spôsob voľby členov Súdnej rady tak, aby nebolo možné ovplyvňovať zloženie a tým aj rozhodovanie tohto orgánu v neprospech nezávislého rozhodovania a obsadzovania súdov podľa politických požiadaviek.
• Zabezpečíme dostatočné personálne obsadenie súdov kvalifikovanými sudcami, vyššími súdnymi úradníkmi a asistentmi so zreteľom na počet pridelených a vybavených spisov jednotlivými sudcami v súlade s európskym štandardom.
• Zlepšíme materiálne vybavenie sudcov a súdov tak, aby mohli plniť všetky úlohy, ktoré im zákony Slovenskej republiky ukladajú.

Stanovíme odborné, ale aj hodnotové, osobnostné a morálne kritériá na výkon povolania sudcu. Uvedené kritériá budú zahŕňať nasledujúce požiadavky a tieto musia spĺňať už samotní kandidáti na funkciu sudcu, pričom splnenie bude nevyhnutné preukazovať už vo výberovom konaní (k tomu tiež pozri opatrenia v časti Boj proti korupcii).

• Sudcom môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, alebo osoba, ktorá napriek tomu, že túto podmienku nespĺňa, výkonom svojej funkcie dostatočne preukázala, že účinne chráni základné práva a slobody jednotlivcov..
• Výber sudcu musí byť objektívny, preto kandidáti na sudcov musia byť vyberaní transparentne na základe vopred stanovených kritérií a prísne nezaujato tak, aby neskôr nemohlo vzniknúť podozrenie, že ich výber na pozíciu sudcu môže byť ovplyvnený (najmä napr. osobami pracujúcim v štátnej správe na úseku spravodlivosti alebo v súdnictve). Navyše každý kandidát na pozíciu sudcu bude povinný dať čestné vyhlásenie, že jeho prípadný výber na pozíciu sudcu nebol ovplyvnený inými okolnosťami ako preukázaním schopností a vlastností nevyhnutných na výkon sudcovského povolania, pričom v prípade, že daný kandidát bude vymenovaný za sudcu a neskôr sa preukáže, že toto vyhlásenie bolo nepravdivé, bude to považované za konanie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom povolania sudcu, a bude to mať za následok odvolanie z funkcie sudcu..
• Sudca musí byť nezávislý, a to tak subjektívne, ako aj objektívne, preto nesmie počas trvania svojho sudcovského mandátu čo i len kandidovať na funkcie v ústredných orgánoch štátnej správy ani do Národnej rady SR. Ak s rozhodne pre funkciu v politike alebo statnej správe, potom sa môže vrátiť do sudcovskej funkcie až po určitej lehote – karanténe rovnajúcej sa najmenej štyrom rokom.
• Budeme vyžadovať nepretržité a celoživotné vzdelávanie sudcov, ich hodnotenie podľa kvality a kvantity rozhodovaných vecí a v závislosti od výsledkov hodnotenia budeme presadzovať kariérny postup alebo disciplinárny postih pre daného sudcu.
• Zároveň budeme pravidelne podrobovať všetkých sudcov každé štyri roky jednotnej, v tom istom čase vedenej a verejnej atestačnej skúške vykonávanej raz ročne, vždy jednou štvrtinou zo všetkých sudcov. Konkrétne otázky budú stanovené tesne pred vykonaním skúšky elektronickým náhodným výberom z oblastí, ktoré sú pre určenie kvality sudcu rozhodujúce, pričom nezloženie takej skúšky bude mať za dôsledok zánik funkcie sudcu.
• Tiež na účely uvedené vyššie posilníme postavenie Justičnej akadémie SR ako garanta vzdelávacieho procesu v justičnom systéme.

Právne predpisy týkajúce sa výkonu povolania sudcu musia byť striktne interpretované orgánmi štátnej správy na úseku spravodlivosti tak, aby sa súdnictvo zbavilo sudcov, ktorí nespĺňajú hodnotové, osobnostné a morálne kritériá na výkon tohto povolania.

• Zabezpečíme, aby existovala povinnosť oprávnených subjektov využívať zákonný inštitút disciplinárneho stíhania, a vyvodíme striktnú disciplinárnu zodpovednosť (vrátane odvolania z funkcie sudcu) voči tým sudcom, ktorí spôsobili neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva alebo svojím konaním alebo nekonaním úmyselne, opakovane alebo hrubo porušujú základné práva a slobody občanov.
• Rovnako budeme postupovať vo vzťahu k predsedovi súdu, ktorý neprijme také opatrenia, aby sa porušovaniu povinností sudcov súdu, ktorého je predsedom, predchádzalo alebo zamedzilo.
• Zmeníme zloženie disciplinárnych senátov tak, aby v každom senáte musel byť aspoň jeden člen, ktorý nie je sudcom, a vytvoríme možnosť disciplinárnych konaní pred senátmi zloženými zo sudcov rozhodujúcich v trestných veciach.
• Zrýchlime proces disciplinárnych konaní stanovením lehôt na jednotlivé úkony disciplinárneho súdu tak, aby sa minimalizoval dosah pôsobenia sudcov, ktorí si neplnia povinnosti alebo nespĺňajú požiadavky na výkon sudcovského povolania, na práva občanov.

V dlhodobom horizonte v rámci sústavy súdov

• Presadíme vytvorenie samostatných častí – občiansko-obchodnoprávnu, správnu a trestnú, spolu s vytvorením samostatného Najvyššieho správneho súdu, ktorý by bol spolu s Najvyšším súdom SR na vrchole súdnej sústavy, pričom
• Oba tieto vrcholové súdy budú podliehať vzájomnej kontrole v otázkach námietky zaujatosti a v posudzovaní kvality práce sudcov..
• Stanovíme taký minimálny počet sudcov na každý súd, ktorý s istotou zabezpečí náhodnosť výberu sudcu a možnosť špecializácie sudcov..
• Nahradíme doživotné vymenovanie sudcov vymenovaním na osem rokov, a to aj opakovane.

Prokuratúra

Súčasné postavenie prokuratúry ako prakticky nekontrolovateľného orgánu musí, najmä v spojení s nízkym morálnym a osobnostným profilom veľkej časti prokurátorov vo vedúcich funkciách, byť tŕňom v oku každého demokraticky zmýšľajúceho politika.

• Zavedieme pravidlo, podľa ktorého osoba, o ktorej sa možno domnievať, že je poškodeným, by mala možnosť viesť súkromnú obžalobu v trestnej veci, ak prokurátor zamietne sťažnosť proti odloženiu trestného oznámenia, zastaví trestné stíhanie alebo inak nezastupuje riadne záujmy takého poškodeného, pričom ak poškodený bude v takej veci úspešný, náklady takého zastúpenia by hradil štát a prokurátor, ktorý také trestné oznámenie odložil, by bol povinne disciplinárne stíhaný.
• Použijeme všetky kritériá uvedené vyššie na výkon funkcie a výber sudcov aj na výkon funkcie a výber prokurátorov.
• Zrušíme možnosť odňať prokurátorovi spis, ak neexistuje dôvodné podozrenie o jeho zaujatosti.

Okrem vyššie uvedených kľúčových opatrení nevyhnutných na zabezpečenie toho, že súdnictvo bude vykonávané profesionálne osobami morálne spôsobilými na výkon týchto povolaní, budeme presadzovať aj opatrenia, ktoré budú smerovať k rýchlemu, transparentnému a efektívnemu konaniu pred všetkými súdmi.

• Zavedieme 60-dňovú lehotu na rozhodnutie Ústavného súdu SR o prijatí sťažnosti, jej zamietnutí alebo rozhodnutí o doplnení. Pri sťažnostiach podľa čl. 127 Ústavy SR a v prípadoch volebných sťažností zavedieme lehotu 90 dní na konečné rozhodnutie Ústavného súdu SR.
• Dáme možnosť fyzickým aj právnickým osobám v prípadoch podania sťažnosti Ústavnému súdu SR na porušenie základných práv a slobôd (či už vyplývajúcich z ústavy alebo z medzinárodnej zmluvy), aby mohli tiež podať návrh na zrušenie predmetného zákona alebo iného právneho predpisu alebo ich jednotlivých ustanovení, ktorých uplatňovaním boli ich práva alebo slobody porušené.
• Presadíme pravidlo, podľa ktorého každý jednotlivý prípad bude sudcovi prideľovaný výhradne elektronickým náhodným výberom tak, aby nebolo možné predvídať, ktorému sudcovi bude vec pridelená (v súlade s tým tiež zrušíme napríklad pravidlo a postupy, v dôsledku ktorých takmer všetky veci v oblasti verejného obstarávania sú pridelené tomu istému – jedinému – sudcovi).
• Zavedieme inštitút námietky porušenia práva účastníka konania na zákonného sudcu. Ak sa bude účastník konania domnievať, že jeho prípad nebol sudcovi pridelený zaručene nestranným spôsobom, bude môcť proti nemu vzniesť námietku. Tou sa bude zaoberať príslušný nadriadený súd v senáte zloženom náhodným výberom. Ak tento námietku uzná ako opodstatnenú, prípad bude nanovo pridelený elektronickým náhodným výberom.
• Presadíme zverejňovanie zvukového záznamu každého v súčasnosti verejného súdneho pojednávania na internete. Takýto záznam bude zároveň aj prílohou k súdnemu spisu.
• Rozšírime okruh lehôt a záväzných postupov pre štandardné úkony súdu.
• Vylúčime možnosť odvolania proti rozsudkom, kde peňažné plnenie nedosahuje ani sumu trojmesačného životného minima (pričom možnosť podania dovolania tým nebude dotknutá).
• Zavedieme pravidlo, podľa ktorého súd bude mať povinnosť dať podnet na disciplinárne či iné stíhanie policajta či inej osoby, u ktorej vznikne podozrenie, že si nesplnila povinnosť doručiť súdnu písomnosť.
• Umožníme, aby tí, ktorí chcú byť oboznamovaní o uložení úradnej zásielky vzdialeným spôsobom, sa o tom mohli za poplatok dohodnúť s poštou.
• Zavedieme pravidlo, podľa ktorého účastník sporu nebude mať právo predložiť dôkaz neskôr ako na najbližšom pojednávaní po tom, čo sa o existencii takého dôkazu dozvedel, pričom sa bude predpokladať, že o existencii dôkazov, na ktorých je založený návrh, navrhovateľ musel vedieť v čase jeho podania.
• Zavedieme pravidlo, podľa ktorého bude dôkaz znaleckým posudkom považovaný za navrhnutý až tým, že účastník, ktorý ho navrhuje, zloží predpokladanú odmenu znalca na účet súdu.
• Stanovíme pravidlo, podľa ktorého súd bude musieť vopred zdôvodniť, prečo výnimočne vykonal dôkaz bez toho, že by taký dôkaz bol navrhnutý účastníkom sporu.
• Zavedieme fikciu doručenia platobných rozkazov právnickým osobám (t.j. ak si adresát vlastnou vinou neprevezme doručovanú písomnosť, bude sa považovať po uplynutí lehoty za doručenú).
• Zavedieme povinnosť súdu posudzovať relevantnosť dôvodov na podanie odporu pred zrušením platobného rozkazu.