Stanovy

Stanovy
politickej strany Sloboda a Solidarita 

Článok I.
Názov, sídlo, vznik a právne postavenie politickej strany

1. Názov politickej strany je „Sloboda a Solidarita“, skratka „SaS“.
2. Sídlom politickej strany Sloboda a Solidarita (ďalej len „strana“) je Čajakova  ul. č. 18, 811 05 Bra­tislava.
3. Strana je právnickou osobou založenou podľa zákona o politických stranách a hnu­tiach č. 85/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá vzniká zápisom do re­gis­tra strán vedenom Mi­­­nisterstvom vnútra Slovenskej republiky.
4. Strana pôsobí v rámci politického systému Slovenskej republiky a Európskej únie a svoju činnosť vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi a tými­to stanovami.

Článok II.
Programové zásady a ciele činnosti

Strana bude vo svojej činnosti presadzovať najmä:

a)   zvyšovanie osobnej slobody a zodpovednosti,

b)   znižovanie zasahovania verejnej správy do života jednotlivca,

c)   podporu spoločnosti založenej na rozmanitosti, rešpektovanie menšinových názorov a orientácií,

d)   zabezpečenie základnej solidarity v spoločnosti,

e)   zvyšovanie ekonomickej slobody a znižovanie štátneho prerozdeľovania,

f)     orientáciu na hodnoty slobodného trhu a súkromného vlastníctva,

g)   znižovanie verejného dlhu a nezadlžovanie štátu,

h)  uprednostňovanie dlhodobého rozvoja ekonomiky pred populistickými politickými rozhodnutiami,

i)     orientáciu na etické hodnoty v spoločnosti a na aktívny boj s korupciou,

j)      zjednodušenie právnych noriem a zvyšovanie ich stability a vymožiteľnosti,

k)   zvyšovanie transparentnosti konania verejnej moci a efektívnosti nakladania s verejnými zdrojmi,

l)     obmedzenie bujnejúcej byrokracie a zbytočných a škodlivých regulácií Európskej únie.

Členstvo

Článok III.
Vznik členstva

1. Členom strany sa môže stať každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 18 rokov, je spôsobilý na právne úkony a zaviaže sa dodržiavať tieto stanovy a program strany.
2. Členom strany sa nemôže stať člen inej politickej strany alebo politického hnutia.
3. O prijatí za člena strany rozhoduje republiková rada na základe písomnej pri­hláš­ky. Prihláška musí okrem mena a priezviska, dátumu narodenia, by­dlis­ka, vzdelania a zamestnania záujemcu o členstvo obsahovať aj:

a)    čestné vy­hlá­se­­nie záujemcu o tom, že spĺňa všetky podmienky, ktoré pre členstvo v stra­ne vy­žaduje zákon a tieto stanovy,

b)    čestné vyhlásenie o skutočnostiach potreb­ných na posúdenie jeho politic­kej a občian­skej bezúhonnosti, a to v rozsahu určenom republikovou ra­dou,

c)     záväzok záujemcu dodržiavat stanovy a program strany.

4.      Členstvo v strane vzniká dňom rozhodnutia o prijatí.

5.      Republiková rada neprijme za člena strany záujemcu, ktorý nespíňa pod­mien­ky člen­stva v strane, alebo ak má pochybnosti o jeho politickej alebo občian­skej bezúhonnosti, alebo o poc­ti­­vos­ti jeho záujmu o členstvo v strane.

Článok IV.
Práva a povinnosti členov

1.      Člen má právo zúčastňovať sa na činnosti strany, vrátane práva:

a)    voliť a byť volený alebo menovaný do funkcií v strane spôsobom ustano­ve­ným týmito stanovami,

b)    uchádzať sa o kandidatúru za stranu na volené ústavne funkcie a vo­lené funkcie v orgánoch územnej samosprávy,

c)     pred­kladať návrhy a podnety kto­ré­­mukoľvek orgánu strany a podávať pri­po­mienky k činnosti orgánov strany,

d)    pozastaviť alebo ukončiť členstvo spôsobom ustanoveným týmito sta­­no­vami.

2.      Volené funkcie v strane a funkciu generálneho manažéra mô­žu zastávať len členovia strany.

3.      Člen je povinný:

a)    dodržiavať stanovy a program strany a rešpektovať uznesenia jej orgá­nov,

b)    zodpovedne si plniť povinnosti vyplývajúce z funkcií, ktoré prijal,

c)     oznamovať generálnemu manažérovi všetky zmeny údajov uvedených v pri­hláške za člena,

d)    riadne a včas platiť členské príspevky,

e)    neposkytovať dôverné stranícke informácie tretím osobám,

f)      vedome neohrozovať záujmy strany alebo plnenie jej pro­gra­mu.

4.      Člen je povinný počas trvania členstva konať tak, aby nepoškodil dobré meno a povesť strany a tak, aby sa svojím správaním alebo činnosťou nespreneveril programu a cieľom, ku ktorým sa svojím členstvom prihlásil a  ktorých naplnenie má napomáhať.

5.      Výšku a spôsob platenia členského príspevku určuje republiková rada.

Článok V.
Pozastavenie a zánik členstva

1.      Zo závažných dôvodov môže republiková rada na zá­kla­de písomnej žiadosti člena rozhodnúť o pozastavení jeho členstva v strane na určitý čas. Uplynutím času, na ktorý bolo členstvo pozastavené, sa členstvo automaticky obnoví; to neplatí, ak medzitým členstvo zaniklo podľa bodu 2.

2.      Členstvo v strane zaniká:

a)    smrťou člena,

b)    obmedzením alebo stratou spôsobilosti na právne úkony,

c)     stratou občianstva Slovenskej republiky,

d)    skončením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,

e)    vstupom člena do inej politickej strany alebo hnutia,

f)      doručením písomného oznámenia o vystúpení zo strany,

g)    omeškaním člena so zaplatením členského príspevku viac než jeden rok,

h)    vylúčením.

3.      O vylúčení člena rozhoduje republiková rada. Rozhodnutie o vylúčení musí byť písomne zdôvodnené a doručené členovi. Proti rozhodnutiu o vylúčení sa môže člen písomne odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. O odvolaní, kto­ré má odkladný účinok, rozhoduje dozorná a rozhodcovská komisia.

4.      Člen môže byť vylúčený zo strany, ak:

a)    uvedie nepravdivé údaje v prihláške za člena,

b)    porušuje stanovy strany,

c)     bol právoplatne odsúdený za trestný čin.

Orgány

Článok VI.
Kongres

1.      Najvyšším orgánom strany je kongres. Jeho účastníkmi sú delegáti zvolení na kraj­­ských vo­lebných zhromaždeniach podľa kľúča určeného republikovou ra­dou a členovia re­pub­li­ko­vej rady a dozornej a rozhodcovskej komisie.

2.      Kongres (riadny) zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže pred­se­da zvolať mimoriadny kongres.

3.      Ak o to predsedu požiada najmenej polovica členov republikovej rady alebo do­zorná a rozhodcovská komisia, alebo aspoň štvrtina všetkých členov, je pred­seda povinný zvolať mi­moriadny kongres tak, aby sa konal do 30 dní. Ak tak predseda neurobí, zvolá mi­mo­riad­ny kongres dozorná a rozhodcovská ko­mi­sia. Mimoriadny kongres tvoria delegáti pred­chádzajúceho riadneho kon­gre­su a členovia republikovej rady a dozornej a roz­hod­cov­skej komisie.

4.      Kľúč na voľbu delegátov na krajských volebných zhromaždeniach určí repub­li­ková rada podľa počtu hlasov odovzda­ných pre stranu v jednotlivých sa­mo­správ­nych krajoch Slo­ven­skej republiky v ostatných voľbách do Národnej rady Slo­­venskej republiky tak, aby bol cel­ko­vý počet zvolených delegátov najmenej 50.

5.      Kongres:

a)    schvaľuje program strany,

b)    schvaľuje stanovy strany a ich zmeny,

c)     volí a odvoláva predsedu strany a ostatných členov republikovej rady,

d)    volí a odvoláva členov dozornej a rozhodcovskej komisie,

e)    berie na vedomie správy predsedu o činnosti strany od posledného kon­gre­­su a správy dozornej a rozhodcovskej komisie,

f)      rozhoduje o zlúčení s inou politickou stranou a politickým hnutím,

g)    rozhoduje o zrušení strany dobrovoľným rozpustením,

h)    v prípade zrušenia strany likvidáciou rozhoduje o vymenovaní li­kvi­dá­to­ra a výške jeho odmeny a o spôsobe naloženia s majetkovým zostatkom, kto­rý vyplynie z li­kvi­dácie majetku a zo záväzkov,

i)       rozhoduje o ďalších otázkach podľa schváleného programu kongresu; kon­­gres si môže vyhradiť na rozhodnutie aj otázky, patriace inak do pô­sob­­nos­ti iných orgánov strany.

6.      Kongres je uznášaniaschopný, ak je prítomná väčšina jeho účastníkov. Kon­gres rozhoduje uznesením, na ktorého prijatie je potrebné, aby za návrh hla­so­vala nadpolovičná väčšina prítomných účastníkov. Na odvolanie voleného funk­cionára strany pred uplynutím jeho funkčného obdobia a na rozhodnutia uve­dené v bode 5. pod písm. b), f) a g) je potrebný súhlas dvoj­tretinovej väčšiny všetkých účastníkov kongresu.

7.      Podrobnejšie upraví rokovanie kongresu jeho rokovací po­riado­k.

Článok VII.
Krajské volebné zhromaždenie

1.      Krajské volebné zhromaždenia sú zvolávané za účelom voľby delegátov na kongres v každom samosprávnom kraji Slovenskej re­pub­liky.

2.      Krajské volebné zhromaždenie tvoria všetci členovia strany, ktorí majú v čase jeho zvo­la­nia bydlisko na území prí­slušného samosprávneho kraja Slovenskej republiky.

3.      Krajské volebné zhromaždenia zvolá predsedom poverený člen republikovej rady písom­nou pozvánkou. Pozvánka musí obsahovať oznámenie, že sa zvoláva krajské volebné zhromaždenie, a údaj o mieste, dátume a hodine konania krajského volebného zhro­maž­de­nia. Pozván­ka ­musí byť odoslaná naj­me­nej 14 dní pred kona­ním krajského volebného zhromaž­de­nia každému členovi strany, ktorý má bydlisko na území príslušného samosprávneho kraja.

4.      Ak bolo krajské volebné zhromaždenie riadne zvolané, je uznášaniaschopné bez ohľadu na počet prítomných. Na platnosť uznesenia krajského volebného zhromaždenia je po­treb­ný súhlas vä­čši­ny prítomných členov strany.

5.      Podrobnejšie pravidlá zvolávania a rokovania krajských vo­leb­ných zhromaždení upraví republiková rada štatútom.

Článok VIII.
Republiková rada

1.      Najvyšším orgánom strany medzi jednotlivými kongresmi je republiková rada. Do jej pôsobnosti patria všetky záležitosti, ktoré nie sú vyhradené právnym pred­pisom alebo týmito stanovami do pôsobnosti iných orgánov strany.

2.      Re­pub­liková rada za svoju činnosť zodpovedá kongresu a je povinná riadiť sa je­ho uzneseniami a zabezpečovať ich plne­nie.

3.      Republiková rada najmä:

a)    predkladá na rokovanie kongresu návrh programu strany a návrh stanov strany a ich zmien a pripravuje ďalšie materiály predkladané na rokovanie kongresu,

b)    schvaľuje kandidátov strany na ústavne funkcie a funkcie v orgánoch územ­­nej samosprávy,

c)     volí zo svojho stredu dvoch až piatich podpredsedov strany,

d)    schvaľuje koaličné a iné dohody s inými politickými stranami alebo hnu­tia­mi,

e)    rozhoduje o prijatí za člena strany a o vylúčení člena,

f)      schvaľuje rozpočet strany,

g)    zriaďuje stále alebo dočasné, odborné alebo pomocné výbory strany a ur­ču­je ich kompetencie a schvaľuje ich štatúty, menuje a odvoláva pred­se­dov výborov a ich ďalších členov; republiková rada je oprávnená na ňou zria­dené výbory preniesť časť svojich právomocí,

h)    schvaľuje rokovací poriadok kongresu, rokovací poriadok republikovej ra­dy, rokovací a rozhodovací poriadok dozornej a rozhodcovskej ko­­mi­­sie, šta­­­tút krajských vo­leb­ných zhromaždení, organizačný poriadok, výšku a spôsob platenia člen­ských príspevkov a ďalšie vnútorné predpisy stra­ny.

4.      Republikovú radu tvorí predseda strany (z titulu svojej funkcie) a 12 ďalších čle­nov volených kongresom. Funkcia člena republikovej rady je nezlučiteľná s funk­ciou člena dozornej a rozhodcovskej komisie.

5.      Členovia republikovej rady sú volení na štyri roky a ich funkčné obdobie končí zvolením nových členov republikovej rady na ich miesto na riadnom kongrese. Opätovná voľba je možná.

6.      Voľby do republikovej rady sa konajú tak, že každý rok kongres zvolí štvr­tinu členov republikovej rady (nepočítajúc predsedu), pričom funkčné ob­do­bia jednotlivých členov republikovej rady sú posunuté tak, aby sa každý rok kon­­čilo funkčné obdobie trom z nich.

7.      Ak skončí funkcia členovi republikovej rady pred uplynutím jeho funkčného ob­­­­do­­­bia, môže republiková rada na jeho miesto do konania najbližšieho riad­ne­ho kon­gresu kooptovať nového člena re­pub­­li­ko­vej rady. Republiková rada môže ko­optovať najviac 3 členov.

8.      Ak kongres volí naraz viac než troch členov republikovej rady (ne­po­čí­tajúc pred­se­du strany), rozhodne o kratšom funkčnom období niektorých novo­zvo­le­ných čle­nov tak, aby platilo ustanovenie bodu 6.

9.      Republikovú radu zvoláva a vedie predseda strany. Republikovú radu zvoláva podľa potreby, najmenej však raz mesačne. Na žiadosť aspoň štyroch jej čle­nov alebo žiadosť dozornej a rozhodcovskej komisie je povinný ju zvolať tak, aby sa ko­nala do siedmich dní.

10. Republiková rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Jej roz­hodnutie je prijaté, ak zaň hlasuje viac než polovica prítomných členov alebo ak zaň v prípade rovnosti hlasov hlasuje predseda.

11. Podrobnejšie upraví rokovanie republikovej rady jej rokovací po­riad­ok.

Článok IX.
Predseda a podpredsedovia strany

1.      Predseda je najvyšším predstaviteľom strany, ktorý ju reprezentuje doma i v za­­hraničí, riadi politickú činnosť stra­ny a je jej štatutárnym orgánom, opráv­ne­ným konať v mene strany vo všet­kých veciach. Za svoju činnosť zodpovedá kon­gresu.

2.      Predseda tiež zvoláva kongres a predkladá mu správy o činnosti stra­ny, zvoláva a vedie republikovú radu, predkladá personálne návrhy, ktoré pa­tria do schva­ľo­vacej pôsobnosti republikovej rady, menuje a odvoláva gene­rál­ne­ho ma­na­žé­ra.

3.      Predsedu volí kongres na štyri roky, pričom funkčné obdobie sa mu končí zvo­le­ním nového predsedu na riadnom kongrese. Opätovná voľba je možná.

4.      Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia. Republiková rada môže na návrh predsedu poveriť podpredsedov koordináciou činnosti strany na vymedzených úsekoch.

Článok X.
Dozorná a rozhodcovská komisia

1.      Dozorná a rozhodcovská komisia ako najvyšší kontrolný orgán strany dohliada na dodržiavanie právnych predpisov, stanov, ako aj všetkých vnútorných pred­pi­sov v činnosti strany, kontroluje hospodárenie s majetkom strany a overuje po­­stup vo veciach účtovníctva. Predsedu strany a republikovú radu je povinná prie­bežne informovať o zistených nedostatkoch a predkladať návrhy a od­po­rú­ča­nia na ich odstránenie.

2.      Dozorná a rozhodcovská komisia je povinná preskúmať riadnu a mimoriadnu úč­tovnú závierku a návrh rozpočtu. Kongresu predkladá správu o svojej čin­nos­ti, o výsledku preskúmania účtovnej závierky a o zistených nedostatkoch.

3.      Dozorná a rozhodcovská komisia ako rozhodcovský orgán rozhoduje v sporoch medzi členmi strany a orgánmi strany a medzi orgánmi strany navzájom,  podáva záväzný výklad stanov a rozhoduje o súlade ostatných vnútorných predpisov strany so stanovami. Ako odvolací orgán rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu republikovej rady o vylúčení člena zo strany.

4.      Každý člen dozornej a rozhodcovskej komisie je oprávnený kedykoľvek nahliadať do účtovných dokladov, spisov a záznamov strany.

5.      Dozorná a rozhodcovská komisia má päť čle­nov volených kongresom. Funk­cia člena dozornej a rozhodcovskej komisie je nezlučiteľná s funk­ciou pred­se­du alebo člena republikovej rady a s funkciou generálneho manažéra.

6.      Členovia dozornej a rozhodcovskej komisie sú volení na päť rokov a ich funk­čné obdobie sa končí zvolením nových členov komisie na ich miesto na riadnom kon­grese. Opätovná voľba je možná.

7.      Voľby do dozornej a rozhodcovskej komisie sa konajú tak, že každý rok kon­gres zvolí pätinu členov dozornej a rozhodcovskej komisie, pričom funkčné ob­do­bia jednotlivých členov dozornej a rozhodcovskej komisie sú posunuté tak, aby sa každý rok kon­­čilo funkčné obdobie jednému z nich.

8.      Ak sa skončí funkcia členovi dozornej a rozhodcovskej komisie pred uplynutím je­­ho funkčného ob­­­­do­­­bia, môže dozorná a rozhodcovská komisia na jeho mies­to do ko­nania najbližšieho riad­ne­ho kon­gresu kooptovať nového člena dozornej a roz­hodcovskej komisie. Dozorná a rozhodcovská komisia môže ko­optovať iba jedného člena.

9.      Ak kongres volí naraz viac než jedného člena dozornej a rozhodcovskej ko­mi­sie, rozhodne o kratšom funkčnom období niektorých novo­zvo­le­ných čle­nov tak, aby platilo ustanovenie bodu 7.

10. Na čele dozornej a rozhodcovskej komisie je predseda dozornej a rozhod­cov­skej komisie. Predsedu a jedného podpredsedu dozornej a rozhodcovskej ko­mi­­sie volia členovia dozornej a rozhodcovskej komisie zo svojho stredu. V prí­pa­de ne­prítomnosti predsedu dozornej a rozhodcovskej komisie ho zastupuje pod­­predseda v plnom rozsahu jeho práv a povinností.

11. Dozornú a rozhodcovskú komisiu zvoláva jej predseda podľa potreby, naj­me­nej však raz štvrťročne. Na žiadosť aspoň dvoch jej čle­nov je povinný ju zvolať tak, aby sa ko­nala do siedmich dní.

12. Dozorná a rozhodcovská komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väč­šina jej členov. Jej roz­hodnutie je prijaté, ak zaň hlasujú najmenej traja čle­no­via.

13. Za svoju činnosť zodpovedá dozorná a rozhodcovská komisia kongresu. Po­drob­nejšie upraví rokovanie dozornej a rozhodcovskej komisie a postup pri vý­ko­ne rozhodcovskej činnosti jej rokovací a rozhodovací po­riad­ok.

Článok XI.
Generálny manažér a sekretariát

1.      Sekretariát zabezpečuje činnosť strany po stránke organizačnej, admi­nistra­tív­nej, technickej a hospodárskej.

2.      Činnosť sekretariátu riadi generálny manažér. Generálny manažér je opráv­ne­ný konať v mene strany v rozsahu určenom organizačným poriadkom. Gene­rál­ny manažér zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva strany, ďalších evi­den­cií vyžadovaných právnymi predpismi a evidenciu členov strany. Za svoju čin­nosť zodpovedá predsedovi strany.

3.      Organizačnú štruktúru sekretariátu, náplň práce jednotlivých pracovníkov a ich oprávnenia a povinnosti podrobne určuje organizačný poriadok.

Článok XII.
Hospodárenie strany

1.      Strana hospodári podľa rozpočtu schváleného republikovou radou v súlade s príslušnými právnymi predpismi a stanovami. Rozpočet sa zostavuje a  schva­­­ľuje na kalendárny rok.

2.      Strana vedie podvojné účtovníctvo a osobitnú evidenciu predpísaných skutoč­ností v sú­la­de s platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi strany.

3.      Príjmy strany a majetok strany tvoria členské príspevky, dary a iné bez­od­plat­né plnenia od fyzických osôb a právnických osôb, príjmy z predaja alebo pre­náj­mu ma­jetku strany, úroky z bankových vkladov strany, podiel na zisku z pod­­ni­ka­nia obchodných spoločností, výnosy z verejne obchodovateľných cenných pa­pie­rov, pôžičky a úvery a príspevky zo štátneho rozpočtu.

4.      Všetky orgány strany sú povinné dbať o to, aby majetok strany bol využívaný čo najhospodárnejšie, v súlade s právnymi predpismi a so stanovami. Dar poskyt­nu­tý stra­ne na konkrétny účel môže byť použitý na iný účel len so súhlasom darcu.

5.      Strana zodpovedá za svoje záväzky celým majetkom; členovia strany za zá­väz­­ky strany ani nezodpovedajú, ani neručia. Strana nesmie vo vlastnom me­ne podnikať a uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.

Článok XIII.
Zánik strany a spôsob naloženia s majetkovým zostatkom

1.      Strana zaniká dňom, keď Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vykoná vý­maz strany z registra strán. Zániku strany predchádza jej zrušenie s likvi­dá­ciou alebo bez likvidácie.

2.      Strana sa ruší:

a)    dobrovoľným zrušením,

b)    zlúčením s inou stranou,

c)     vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

d)    právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o roz­pus­tení strany,

e)    z iných dôvodov, ak tak ustanoví zákon.

3.      Po zrušení strany môžu jej orgány, ak ich právomoc neprešla na právneho ná­stup­cu alebo likvidátora, vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so zrušením stra­ny.

4.      Kongres v prípade dobrovoľného zrušenia strany s likvidáciou rozhodne o vy­me­novaní li­kvi­dá­to­ra a výške jeho odmeny. Majetkový zostatok, kto­rý v tomto prí­pade vyplynie z li­kvi­dácie majetku a zo záväzkov, prechádza na cha­ri­ta­tív­ne or­ga­ni­zá­cie, ktoré určí kongres v rozhodnutí o zrušení strany.

5.      V ostatných prípadoch zrušenia strany likvidáciou majetkový zostatok, kto­rý vyplynie z li­kvi­dácie majetku a zo záväzkov, prechádza na štát.

Článok XIV.
Konanie v mene strany

1.      V mene strany vo všetkých veciach koná a podpisuje samostatne predseda strany, a to tak, že k napísanému alebo vytlačenému názvu strany, označeniu funkcie a menu a priezvisku pripojí svoj podpis.

2.      V rozsahu určenom organizačným poriadkom je v mene strany oprávnený ko­nať aj generálny manažér. Ostatní funkcionári a pracovníci strany sú opráv­ne­ní robiť právne úkony v mene strany na základe plnomocenstva udeleného šta­­­tu­tárnym orgánom strany.

Článok XV.
Prechodné a záverečné ustanovenia

1.      Kľúč na voľbu delegátov určí republiková rada podľa počtu hlasov odovzda­ných pre stranu v jednotlivých krajoch v ostatných voľbách do Národnej rady Slo­venskej republiky až po tom, ako sa strana po prvý raz zúčastní na voľbách do Národnej rady. Dovtedy bude republiková rada určovať kľúč pre voľbu de­le­gátov kongresu podľa počtu členov strany v jednotlivých krajoch. 

2.      V čase po doručení zaregistrovaných stanov splnomocnencovi prípravného výboru až do konania ustanovujúceho kongresu vykonáva právomoci a po­vin­nosti predsedu strany, republikovej rady a generálneho manažéra spl­no­moc­nenec. Nemôže však robiť v mene strany právne úkony, ktoré podľa vše­obec­ne záväzných právnych predpisov môže robiť len štatutárny orgán.

3.      Ustanovujúci kongres je splnomocnenec povinný zvolať tak, aby sa konal do 30 dní odo dňa doručenia zaregistrovaných stanov strany. Jeho účastníkmi sú všetci členovia strany prijatí predo dňom konania kongresu.

4.      Vo veciach neupravených týmito stanovami sa postupuje podľa príslušných ustanovení právnych predpisov. Ak niektoré ustanovenia týchto stanov nie sú celkom alebo sčasti účinné alebo neskôr stratia účinnosť, nie je tým dotknutá platnosť ostatných ustanovení.

5.      Tieto stanovy nadobúdajú účinnosť dňom zápisu strany do registra strán vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.