Sociálne odkázané spoločenstvá (SOS)

Počet Rómov žijúcich na Slovensku je podľa odborných demografických odhadov asi 320 - 380 tisíc. V rámci sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2001 sa k rómskej národnosti na Slovensku prihlásilo 89 920 obyvateľov, zvyšok Rómov sa hlási k slovenskej alebo k maďarskej národnosti. Približne 60 percent Rómov žije integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou. Zvyšných približne 40 percent žije v mestských alebo obecných koncentráciách, osídleniach lokalizovaných na okraji obce/mesta alebo osídleniach, ktoré sú od obce či mesta priestorovo vzdialené, prípadne oddelené prírodnou alebo umelou bariérou (potok, železnica, cesta...).

V SR bolo k 31.12.2000 evidovaných 620 rómskych osád, pričom na území niektorých obcí sa nachádza aj viac osád. Na Slovensku neexistuje tzv. rómsky problém, ale problém sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS), ktoré žijú v osadách a izolovaných komunitách. SOS je taká komunita, ktorá spĺňa minimálne tri z nasledujúcich podmienok:

• viac ako 75 % obyvateľov žije v sociálnom pásme chudoby až biedy, dlhodobo žijú v stave hmotnej núdze a sú odkázaní na pomoc štátu
• minimálne 50 % obyvateľov nemá ukončené základné vzdelanie
• bývanie viac ako 50 % obyvateľov nedosahuje ani základný štandard (plocha prislúchajúca počtu obyvateľov jedného príbytku, elektrina, kúrenie, voda) a v ktorých obyvatelia domov nemajú vlastnícky vzťah k pozemkom, alebo ich príbytky nie sú majetkovo vysporiadané
• vysoký výskyt kriminality vrátane priestupkov a deliktov a kriminality medzi deťmi a mladistvými

25. bod programu

Do bezvýchodiskovej situácie sa obyvatelia SOS dostali vďaka zle nastavenému systému a aj vďaka opatreniam tzv. pozitívnej diskriminácie. Počas celých desaťročí im štát dával bez toho, aby za to od nich niečo očakával. To na skupinu SOS pôsobilo demotivujúco.

SaS navrhuje:

• Uzákoniť samostatnú legislatívnu normu o SOS komunitách, ktorá by definovala SOS komunity a stanovila priority v riešení ich problémov.

Zadefinovaním kategórie SOS umožníme lepšie a ucelené riešenie problémov SOS, tvorbu štatistiky kriminality, počtu detí vo vzdelávacom procese a pod. Tak bude možné sledovať vplyvy a dôsledky navrhovaných riešení v praxi na komunitu SOS a ich následné vyhodnocovanie.

26. bod programu

Podľa odhadov asi 60 % detí v špeciálnych základných školách (ďalej ŠZŠ) je rómskeho pôvodu. Nie všetky tieto deti sú však mentálne retardované. Nesprávnym zaradením výrazne klesajú ich možnosti uplatnenia sa v ďalšom živote. Špeciálne školy sú pridrahé, hoci kvalita aj úroveň vzdelania na nich je nižšia. Štát však nesprávnymi pravidlami prerozdeľovania financí podporuje práve začleňovanie detí z SOS do špeciálnych škôl, keďže normatív na žiaka v špeciálnej škole je tronásobne vyšší ako v klasickej škole bez ohľadu na typ jeho postihnutia či potrieb. Rodičia detí dostávajú tzv. sociálne štipendiá, častokrát viazané len na dochádzku. Mnohí z rodičov detí z SOS odrástli na špeciálnych školách, preto ich dobrovoľne volia ako ľahšiu cestu pre svoje deti. Nie sú vyjasnené kompetencie medzi špeciálno-pedagogickými poradňami a psychologicko-pedagogickými poradňami.

SaS navrhuje:

• Zjednotiť normatív na žiaka ŠZŠ, integrovaného žiaka a žiaka z SOS podľa zásady, že výška normatívu pre žiaka so špeciálnymi potrebami bude závislá od miery postihnutia a od druhu jeho potrieb. Nie od zariadenia, v ktorom je vzdelávaný.
• Navýšiť normatív na integrovaného žiaka a žiaka z SOS tak, aby škola dokázala vytvoriť podmienky pre jeho vzdelávanie.
• Presunúť odborný personál pedagogicko-psychologických poradní do prostredia štandardných základných škôl. Odborníci z poradní budú na štandardných školách pôsobiť vo funkciách špeciálnych pedagógov, školských psychológov, výchovných poradcov, ktorí budú mať v spolupráci s asistentmi učiteľov za úlohu individuálne podporovať začlenenie detí ŠZŠ a detí SOS do štandardných škôl.

Znížime tým segregáciu detí z SOS, dáme im šancu nadobudnúť štandardné vzdelanie v prostredí, ktoré bude pripravené pre prácu s ďeťmi so špeciálnymi potrebami. Presunom poradní do prostredia štandardných škôl sa vytvorí rovnováha so špeciálno-pedagogickými poradňami vytvorenými pri špeciálnych školách, ktorá bude slúžiť ako kontrolný mechanizmus pri diagnostikovaní a následnom zaraďovaní žiakov.

27. bod programu

Na štandardných základných školách so žiakmi z SOS je nedostatok tzv. rómskych asistentov učiteľov, ktorí môžu zmierniť nepripravenosť detí z SOS na štúdium a neschopnosť škôl prispôsobiť učebnú látku odlišnej kultúre, tradíciám a jazyku Rómov. V súčasnosti školy podľa potreby žiadajú finančné prostriedky na asistentov od krajského školského úradu, ktorý môže prideliť alebo neprideliť tieto prostriedky. Asistenti sa nachádzajú v neistej situácii a riaditelia škôl dostávajú na nich prostriedky len na jeden rok.

SaS navrhuje:

• Navýšiť normatív na žiakov so špeciálnymi potrebami tak, aby boli školy schopné stabilne zamestnávať asistentov učiteľov. Asistenti učiteľa pre SOS musia ovládať rómsky jazyk a mať ukončené stredoškolské vzdelanie. Ak škola zamestná rómskeho asistenta s ukončeným základným vzdelaním, musí vytvoriť podmienky na jeho ďalšie vzdelávanie.
• Rozvíjať projekt nultých ročníkov základných škôl, ktorý sa osvedčil už v minulosti.

Zlepšíme tak situáciu detí z SOS na základných školách. Asistenti učiteľa pre SOS im pomôžu prekonať hlavne počiatočné problémy pri zaradení sa do vzdelávacieho procesu a budú nositeľmi rómskej kultúry aj pre deti z majoritnej spoločnosti.

28. bod programu

Mnohé deti z SOS systematicky zanedbávajú školskú dochádzku a rodičia ich v tom podporujú. Súčasné reštriktívne opatrenia sú neúčinné a nemotivujú k náprave.

SaS navrhuje:

• Naviazať prídavky na dieťa povinne na školskú dochádzku žiaka.

Zvýšime tak školskú dochádzku detí z SOS.

29. bod programu

Deti prichádzajúce do škôl z SOS často nemajú základné sociálne a hygienické návyky, chýba u nich rozvoj jemnej motoriky a neovládajú slovenský jazyk.

SaS navrhuje:

• Uzákoniť dvojročnú povinnú predškolskú dochádzku pre deti z SOS tam, kde sa nachádza komunitné centrum alebo tam, kde sú pre realizáciu povinnej predškolskej výchovy vytvorené iné podmienky. Predškolskú výchovu budú realizovať komunitní pracovníci a pedagógovia v komunitných centrách v lokalitách s SOS.
• Viazať prídavky na dieťa na jeho dochádzku do predškolského zariadenia v prípade, že také existuje.

Vytvoríme tak podmienky pre lepší prechod detí z prostredia osád do škôl a vyrovnáme rozdiely v pripravenosti na školu.

30. bod programu

Obyvatelia SOS žijú v podmienkach porovnateľných s krajinami tretieho sveta. Vo vlastných domoch neplatia účty a zápasia s úžerou. Na druhej strane, v mnohých komunitách nie je dobudovaný vodovod a nie je v nich zavedený elektrický prúd.

SaS navrhuje:

• Zriadiť komunitné centrá, pričom o ich zriadenie bude môcť požiadať obec alebo akákoľvek iná entita - mimovládna organizácia, súkromník, firma a pod. Centrá budú financované z grantov Európskeho sociálneho fondu, príjmov z prevádzkovania materskej školy, voľnočasových aktivít a krúžkov.
• Upraviť vzťah k pozemkom, na ktorých stoja osady SOS, odkúpením od ich majiteľov štátom, resp. ich výmenou za iné v obdobnej hodnote.
• Zaviesť pravidlo, že nárok na byty v rámci výstavby v SOS komunitách zo štátneho rozpočtu, resp. eurofondov vznikne len tomu obyvateľovi SOS, ktorý sa úspešne zapojí do integračných programov (vzdelávacích, komunitných a pod.), pričom na výstavbe sa budú výrazne podieľať tí obyvatelia SOS, pre ktorých sú byty určené.

Komunitnými centrami stúpne kvalita života ľudí v SOS. Dáme im tiež možnosť zlegalizovať bývanie a spolupodieľať sa na zlepšovaní podmienok bývania.

31. bod programu

Obyvatelia SOS majú vážne nedostatky v hospodárení s peniazmi. Žijú prítomnosťou, nemyslia na budúcnosť a tak častokrát minú všetky dávky naraz. V osadách sa darí úžere. Systém osobitného príjemcu, zavedený v roku 2004, sa ukázal ako nedostatočné riešenie problémov zlého hospodárenia, neplatičstva a úžery v SOS komunitách.

SaS navrhuje:

• Zaviesť systém E-pay kariet pre každého poberateľa dávky v hmotnej núdzi.

Zmenšíme tak priestor pre úžeru, dáme ľuďom z SOS možnosť vybudovať si aspoň základné návyky pri hospodárení s peniazmi a znížiť ich dlhy voči dodávateľom vody a elektriny.

32. bod programu

Obyvatelia SOS majú problém rešpektovať zákony a to aj preto, že ich vedomosť o zákonoch je veľmi selektívna. Vymožiteľnosť práva v SOS komunitách je problematická, nedostatočne sa využívajú zákonmi stanovené sankcie, lebo kompetentní aj tak vedia, že obyvatelia komunít nemajú z čoho zaplatiť. V komunitách nie sú zavedené preventívne opatrenia a polícia rieši až dôsledok.

SaS navrhuje:

• Zaviesť štatistiky kriminality podľa príslušnosti k SOS.
• Využívať verejnoprospešné práce ako formu trestu. Akúkoľvek finančnú sankciu by mal páchateľ odpracovať.
• Zriadiť funkciu tzv. pochôdzkárov SOS.

Štatistikami napomôžeme odstráneniu démonizácie rómskej kriminality a navrhnutými opatreniami prispejeme k jej zníženiu.

33. bod programu

Riešenie problémov SOS komunít zasahuje do mnohých rezortov, ale v praxi táto problematika nie je riešená účinne. Je to sčasti spôsobené tým, že úrad splnomocnenca v skutočnosti nemá žiadne právomoci.

SaS navrhuje:

• Nahradiť Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity tretím štátnym tajomníkom rezortu sociálnych vecí (štátnym tajomníkom pre SOS), s reálnymi politickými a výkonnými právomocami, ktorý bude riadiť už existujúce pobočky splnomocnenca.

Vytvoríme tak podmienky pre rýchlejšiu a efektívnejšiu koordináciu jednotlivých aktivít pri riešení problémov ľudí z SOS.

Tím líder

Lucia Nicholsonová

kontakt: lucia.nicholson@imaginecommunications.sk

je konateľkou spoločnosti Imaginecommunications, ktorá sa zaoberá hlavne mediálnym poradenstvom, krízovou komunikáciou a tvorbou dokumentárnych filmov z prostredia rómskych osád a z Afriky. Počas svojej bohatej reportérskej praxe sa zameriavala hlavne na politické a sociálne témy, spracúvala reportáže o rómskych komunitách, utečencoch a deťoch z reedukačných zariadení a z detských domovov. V Kanade spolupracovala s indiánskymi komunitami a organizáciami. Aktívne ovláda anglický jazyk.