Sociálna politika

V oblasti detských domovov by malo byť deťom umožnené nevyrastať v inštitúciách socialistického typu, ktoré na Slovensku fungujú aj 20 rokov po páde komunizmu. Podporovať je potrebné také formy náhradnej starostlivosti o dieťa, ktoré dokážu vytvoriť prostredie podobné rodinnému, zabezpečiť optimálny vývoj dieťaťa, uplatnenie jeho práv a napĺňanie jeho potrieb, pričom postupne by rodinné formy náhradnej starostlivosti mali úplne nahradiť detský domov.

17. bod programu

Podľa platnej legislatívy by deti do 3 rokov nemali byť umiestnené v detských domovoch, ale v profesionálnych rodinách. Napriek tomu trojročné a mladšie deti v domovoch stále sú. Postavenie profesionálnych rodičov je nejasne vymedzené a riaditelia domovov nemajú záujem meniť zabehnutý systém.

SaS navrhuje:

• Zmeniť legislatívne postavenie profesionálnych rodičov – profesionálni rodičia budú zamestnancami ÚPSVaR a nie detského domova, ako tomu bolo doposiaľ.
• Sprísniť legislatívu tak, aby deti do 6 rokov boli umiestňované výlučne do profesionálnej rodiny, pestúnskej starostlivosti alebo inej formy náhradnej rodiny.
• Podporovať pestúnsku starostlivosť, ktorá sa v praxi spomedzi typov náhradnej starostlivosti o dieťa najviac osvedčila, predovšetkým podporiť tzv. špecializované pestúnstvo, t.j. pestúnov, starajúcich sa o znevýhodnené deti alebo deti so špeciálnymi potrebami.

Týmto dáme deťom z detských domovov šancu žiť v prostredí blízkom klasickej rodine, čo zvýši kvalitu ich života a následné uplatnenie sa v živote. Pre všetkých profesionálnych rodičov tak začnú platiť jasne stanovené a jednotné podmienky.

18. bod programu

Mnohým rodinám sú odoberané deti z dôvodov, že rodičia - či už z vlastného pričinenia alebo vplyvom vonkajších okolností - nie sú schopní sa o ne postarať. Kvôli nedostatočnej sieti terénnych sociálnych pracovníkov špecializovaných na „rodičovskú zručnosť“ s takýmito rodičmi nik nepracuje, čo predlžuje pobyt detí v detských domovoch a odoberá rodičom motiváciu zmeniť nevyhovujúce podmienky na ich výchovu. Pri správne nasmerovanej pomoci by sa viac ako polovica detí z detských domovov mohlo vrátiť do biologickej rodiny.

SaS navrhuje:

• Rozšíriť sieť špecializovaných terénnych pracovníkov pre prácu s rodičmi, ktorým deti neboli odobraté z dôvodov sexuálneho zneužívania, psychického alebo fyzického týrania dieťaťa.
• Presmerovať prostriedky z Európskeho sociálneho fondu vo väčšej miere do dobudovania siete terénnych pracovníkov a upraviť legislatívu tak, aby aktívna práca s biologickou rodinou dieťaťa a jeho príbuznými bola skutočnou alternatívou k hľadaniu ideálnej náhradnej starostlivosti.

Znížime tak počet detí v detských domovoch a zlepšíme kvalitu života ich rodičov a rodiny ako celku.

19. bod programu

Zmeny v Zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, navrhnuté vládou v rokoch 2002- 2006, mali viesť ku spružneniu a urýchleniu procesu medzištátnej adopcie v mantineloch Haagskeho dohovoru. Avšak niektoré z nich, napríklad akreditácia mimovládnych organizácií, ktoré mali vyhľadávať deťom z našich detských domovov adoptívnych rodičov v zahraničí, nenašli uplatnenie v praxi.

SaS navrhuje:

• Presadzovať také opatrenia, ktoré povedú ku skutočnému urýchľovaniu medzištátnej adopcie v prospech detí.

Dáme tak šancu na adopciu aj deťom, pre ktoré sa na Slovensku adoptívni rodičia nenájdu.

20. bod programu

V oblasti reedukačných domovov nie sú do dnešného dňa jasne vymedzené kompetencie. Časť agendy patrí pod Ministerstvo školstva a časť pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To spôsobuje nekoordinovanú a nekoncepčnú činnosť. Ústavná starostlivosť podľa Zákona o rodine ani ochranná výchova podľa Trestného zákona nie sú rozlišované a zriaďovatelia domovov na vnútorné rozlišovanie nemajú prostriedky a pre vonkajšie im chýba legislatívny rámec.

SaS navrhuje:

• Zjednotiť agendu reedukačných domovov ako súčasti náhradnej rodinnej starostlivosti jej presunutím pod rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Zaviesť povinnú vnútornú i vonkajšiu diferenciáciu reedukačných zariadení a vytvoriť ich jednotlivé typy.

Zlepšíme tým podmienky ústavnej a ochrannej starostlivosti o deti a mladistvých.

21. bod programu

Približne 500 tisíc zdravotne postihnutých ľudí, z toho cca 65 tisíc ťažko postihnutých, sa dennodenne stretáva s architektonickými bariérami. Je im tak sťažený prístup k základnej občianskej vybavenosti.

SaS navrhuje:

• Posilniť legislatívu o bezbariérovej výstavbe budov verejného určenia tak, aby bola záväzná pre všetky budovy využívané verejnosťou.

Zvýšime tým mieru integrácie zdravotne postihnutých ľudí do spoločnosti a zjednodušíme ich každodenné fungovanie v nej.

22. bod programu

Rada vlády pre riešenie problematiky seniorov a občanov so zdravotným postihnutím zasadla len trikrát za celé volebné obdobie a z týchto zasadaní nevzišli žiadne praktické riešenia. Určovanie percentuálnych mier v dvoch rôznych zákonoch spôsobuje často zmätok. Posudzovanie len jedným posudkovým lekárom zvyšuje pravdepodobnosť korupcie.

SaS navrhuje:

• Zaviesť nový koeficient funkčnej poruchy, nespôsobilosti a zdravia (ďalej len koeficient), ktorý nahradí dnešné percentuálne miery.
• Zlúčiť dve posudkové konania do jedného a nahradiť posudkového lekára trojčlennou komisiou v zastúpení jedného posudkového lekára, jedného špecialistu na príslušnú oblasť a jedného sociálneho pracovníka. Výsledkom práce komisie bude stanovenie koeficientu.

Zavedením jednotného koeficientu urobíme systém prehľadnejším a spravodlivejším. Trojčlenná komisia zabezpečí objektívne posúdenie stavu postihnutého.

23. bod programu

Systém sociálnej pomoci je nespravodlivo nastavený. Nie je zavedené lineárne znižovanie dávok viazaných na príjem, resp. aj mierne navýšenie príjmu človeka so zdravotným postihnutím môže byť príčinou odňatia celého príspevku. Súčasné znenie Zákona o sociálnych službách znemožňuje slobodný výber poskytovateľov sociálnych služieb a vytvára monopol obcí a vyšších územných celkov na vykonávanie sociálnych služieb. Občania si tak nemôžu slobodne vybrať napríklad domov dôchodcov, či zariadenie sociálnej starostlivosti. Štát tak sťažuje prácu a dokonca i nepriamo likviduje zariadenia zriadené neziskovými organizáciami či súkromným sektorom. Nejde len o nespravodlivý prístup, ale v čase zhoršujúcej sa demografickej situácie aj o nezodpovedné riešenie.

SaS navrhuje:

• Nahradiť súčasný systém tvorený invalidným dôchodkom a príspevkami mimoriadnou štátnou dávkou. Mimoriadna štátna dávka bude rovná súčinu životného minima a koeficientu. Budú na ňu mať nárok všetci, bez ohľadu na miesto, kde sociálne služby prijímajú.
• Dáť právo rozhodovať o výbere poskytovateľa služby aj o službe samotnej do rúk jej prijímateľovi.

Presmerovaním finančných prostriedkov na prijímateľa, ktorý si bude môcť spomedzi organizácií spĺňajúcich požiadavky slobodne zvoliť pre neho vhodnú inštitúciu, zvýšime tlak na kvalitu a konkurenciu a rozšírime možnosti pre občanov s nárokom na sociálnu službu.

24. bod programu

Oblasť rodinnej politiky by sa mala zmeniť tak, aby bola v praxi dodržiavaná rodová rovnosť, najmä v súvislosti s rozvodovým konaním pred súdom a následným rozhodnutím súdov o starostlivosti o dieťa. Na rozdiel od Českej republiky slovenské právo nedáva možnosť zveriť dieťa po rozvode do striedavej starostlivosti, resp. výchovy oboch rodičov. Naopak, množstvo otcov je pred súdmi diskriminovaných, lebo vďaka zažitým rodovým stereotypom v drvivej väčšine prípadov súdy automaticky zverujú deti matkám. Aj keď otec de jure zostáva otcom aj po rozvode, de facto otcom nie je, lebo netrávi s dieťaťom dostatok plnohodnotného času.

SaS navrhuje:

• Zmeniť Zákon o rodine tak, aby súdy v prípadoch, kedy obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a majú o výchovu záujem, mohli zveriť dieťa do spoločnej, resp. striedavej výchovy oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a jeho potrieb.

Docielime tým zosúladenie legislatívy s princípmi rodovej rovnosti, najmä v rozhodovaní súdov o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov po rozvodom konaní a zmiernime automatické uprednostňovanie matiek nie na základe reálneho záujmu dieťaťa, ale na základe rodových stereotypov.

Tím líder

Lucia Nicholsonová

kontakt: lucia.nicholson@imaginecommunications.sk

je konateľkou spoločnosti Imaginecommunications, ktorá sa zaoberá hlavne mediálnym poradenstvom, krízovou komunikáciou a tvorbou dokumentárnych filmov z prostredia rómskych osád a z Afriky. Počas svojej bohatej reportérskej praxe sa zameriavala hlavne na politické a sociálne témy, spracúvala reportáže o rómskych komunitách, utečencoch a deťoch z reedukačných zariadení a z detských domovov. V Kanade spolupracovala s indiánskymi komunitami a organizáciami. Aktívne ovláda anglický jazyk.