Pôdohospodárstvo

TÍM LÍDER

MVDr. Ivan Holko PhD.

pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v obore Chémia a technológia potravín a taktiež ako odborný poradca v poľnohospodárstve. Absolvoval štúdium na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Je špecialistom na laboratórne analýzy, ktorým sa venoval na veterinárnych ústavoch v Prahe, Dolnom Kubíne a v Nitre. V oblasti nákaz zvierat zastupoval Českú republiku v medzinárodných organizáciách FAO a EK. Je aktívnym kritikom korupcie v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe a iniciátorom prvého súdneho sporu pre porušovanie autorských práv - plagiátorstvo. Ovláda anglický, ruský a nemecký jazyk.  

Poľnohospodárstvo je dôležitou oblasťou hospodárstva Slovenskej republiky, pretože zabezpečuje uspokojenie jednej zo základných potrieb ľudí. Na druhej strane, samostatné riadenie tejto oblasti hospodárstva do veľkej miery závisí od Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorej prijatie je dôsledkom vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Najväčším problémom tejto politiky EÚ je nerovnosť podmienok medzi starými a novými členskými štátmi EÚ, ktoré mali byť odstránené do konca roka 2012, pričom už dnes je zrejmé, že sa tak nestane. Z uvedeného dôvodu je jednou zo základných priorít v oblasti poľnohospodárstva zrušenie diskriminácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Dlhodobo je nevyhnutné zrušiť dotácie v poľnohospodárstve v celej EÚ a vytvoriť podmienky na realizáciu alternatívneho samonosného podnikania v agrosektore bez závislosti od dotácií.

Vzhľadom na prenesenie veľkej časti kompetencií v oblasti poľnohospodárstva na EÚ je nevyhnutné skvalitniť zastúpenie Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ, tak aby sme vedeli reálne a efektívne vyjednávať zmeny v Spoločnej poľnohospodárskej politike na úrovni EÚ. Zároveň je možné prijímať opatrenia na zjednodušenie a zefektívnenie štátnej správy v rezorte pôdohospodárstva.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ predstavuje v súčasnosti pre nás jediný nástroj podpory a de facto aj riadenia poľnohospodárstva. Najväčším problémom tejto politiky je nerovnosť podmienok medzi starými a novými členskými štátmi, pričom rozdiely vo výške priamych platieb sú v priemere 150 – 200 % (napríklad dotácie na 1 ha predstavujú v SR 206 eur, v Holandsku 495 eur, v Grécku 500 eur atď.). Ďalšie rozdiely sú aj v oblasti programu rozvoja vidieka, a to najmä z dôvodu spoluúčasti štátu, ktorá je limitovaná možnosťami rozpočtu danej členskej krajiny. Národné podpory, vyrovnávajúce rozdiely v priamych platbách, sú povolené maximálne do určitej výšky, navyše na Slovensku, opäť pre rozpočtové limity, dosahujú iba zlomok.

V rámci prístupových rokovaní bola SR zo strany EÚ ubezpečovaná, že tieto nerovnaké podmienky budú iba dočasné, a to maximálne do konca roka 2012. Potom sa rozdiely budú postupne stierať až do úplného vyrovnania. Dôsledkom uvedených diskriminácií na otvorenom spoločnom trhu je zdecimovanie produkčných kapacít Slovenska, a to najmä v oblasti živočíšnej výroby, ale aj v ďalších odvetviach poľnohospodárstva.

V súčasnosti EÚ predstavila návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky na nasledujúce obdobie. Zachováva nerovnosť medzi členskými štátmi v priamych platbách a ich vyrovnanie odsúva až na rok 2028, čo vážne ohrozuje postavenie slovenských poľnohospodárov na spoločnom európskom trhu. Jeho prijatie by de facto znamenalo zníženie súčasnej úrovne dotácií z 800 mil. eur na cca 400 mil. eur ročne.

Zavádza však aj ďalšie obmedzenia pre poľnohospodárov. Prvým z nich je zavedenie stropu pre priame platby na jednu farmu vo výške 300 000 eur, čo vytvára nepriamu diskrimináciu pre krajiny ako Slovensko, kde tradične pôsobia veľkokapacitné agropodniky. Vedľajším negatívom takéhoto stropu dotácií znamená tiež brzdenie inovácií a modernizácie, ktorých nositeľmi sú predovšetkým veľké farmy. Podmieňovanie až 30 % priamych platieb úhorovaním 7 % poľnohospodárskej pôdy je nielen komplikácia, ale aj nesystémové opatrenie najmä z pohľadu alarmujúcej nízkej produkcie EÚ na svetovom trhu, kde je za posledných 20 – 30 rokov oproti konkurencii z Ameriky, Ázie a dokonca aj Afriky stagnujúcou zónou s minimálnym rastom vo všetkých základných produkčných ukazovateľoch. Pritom svetová potreba potravín rastie a podľa odhadov bude v roku 2030 až o 50 % vyššia. Ďalším problémom úhorovania je, že väčšina našich poľnohospodárov hospodári na prenajatej pôde, pričom by podľa návrhu na 7 % z nej nesmeli produkovať, ale nájom by pritom museli platiť.

• Presadíme naštartovanie procesu vyrovnávania výšky priamych platieb na hektár v celej EÚ od roku 2013.
• Presadíme zníženie administratívnej záťaže najmä pri priamych platbách, ako aj zrušenie zbytočných obmedzení a predpisov.
• Presadíme zrušenie úhorovania pôdy ako neopodstatneného znižovania konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva.
• Presadíme, aby sa pri stanovení stropov pre priame platby zohľadňovala priemerná veľkosť farmy v členskom štáte.
• Presadíme, aby sa zo zrážok z priamych platieb odpočítavali okrem miezd a odvodov za zamestnancov aj investície do inovácií.
• Presadíme, aby využitie prostriedkov presunutých zrážkami z priamych platieb do Programu rozvoja vidieka nebolo viazané na spoluúčasť členského štátu, aby sa v dôsledku nedostatku prostriedkov v jednotlivých členských štátoch neznížila možnosť ich využitia.
• Zrušíme tie požiadavky kladené na slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ktoré sú nad rámec legislatívy EÚ, a vyrovnáme rozsah kontroly dovážaných potravín s rozsahom kontroly domácich výrobkov.

Zefektívnenie správy v rezorte pôdohospodárstva

V súčasnosti je vplyv Slovenska v európskych inštitúciách minimálny a väčšinou sa viaže iba na spoluúčasť na vyjednávania popri Českej republike, prípadne v širšej skupine vyjednávačov. Jazyková, ako aj odborná úroveň našich zástupcov je slabá a nedostatočná pre obhajobu našich pozícií v Bruseli.
Naproti tomu na Slovensku v rámci rezortu pôdohospodárstva pôsobí priveľký aparát, ktorý nie je z hľadiska riadenia rezortu potrebný. Odborné činnosti, ktoré navrhujeme zachovať, plne postačujú na zabezpečenie činností v oblasti poľnohospodárstva. Ostatné odborné činnosti už zabezpečujú štátne podniky a nie je potrebné k nim vytvárať zdvojený aparát v podobe oddelení či sekcií ministerstva.

Na Slovensku taktiež pôsobí priveľa kontrolných organizácií, ktoré často vykonávajú rovnaké alebo obdobné činnosti napríklad v oblasti krmív, výživy, vinárstva, životného prostredia či geneticky modifikovaných organizmov, čo sťažuje podmienky podnikania a zvyšuje náklady štátu.

• Presadíme zrušenie nepotrebných sekcií Ministerstva pôdohospodárstva SR tak, aby sa obmedzilo riadenie poľnohospodárstva len na sledujúce oblasti:

- legislatívna činnosť zahrnujúca zastupovanie v orgánoch EÚ
- kontrola dodržiavania zákonov a vyhlášok – inšpekčná činnosť a správne konanie
- prerozdeľovanie dotácií a prostriedkov z fondov EÚ – Pôdohospodárska platobná agentúra
- správa pôdy a pozemkov – Slovenský pozemkový fond

• Znížime počet kontrolných organizácií, ktoré vykonávajú rovnaké alebo obdobné činnosti, a vytvoríme jednu kontrolnú organizáciu.

Ochrana zvierat

Slovensko ako jedna z mála európskych krajín nemá samostatnú legislatívu o ochrane zvierat. V našom právnom systéme sú zvieratá stále definované ako veci a predstavitelia štátu nemajú efektívne nástroje na ich ochranu.
Presadíme definíciu zvieraťa ako cítiacej bytosti s osobitným postavením v slovenských zákonoch.

• Presadíme prijatie samostatného zákona o ochrane zvierat a v rámci neho napríklad zakážeme utrácanie zdravých jedincov v karanténnych staniciach, presadíme vznik nových útulkov, sprísnime podmienky chovu spoločenských zvierat a nastavíme tvrdé postihy pre nelegálnych množiteľov, držiacich zvieratá v nevyhovujúcich priestorových a hygienických podmienkach.

Dlhodobé zameranie na alternatívne poľnohospodárstvo bez dotácií.

Dlhodobo je nevyhnutné podporovať také podnikateľské zámery, ktoré budú primárne produkovať potraviny, budú čo najšetrnejšie k životnému prostrediu a nebudú závislé od dotácií. Zároveň toto podnikanie umožní, prirodzenými väzbami na región, trvalo udržateľný rozvoj vidieka a diverzifikáciu činností zameraných napríklad na cestovný ruch, oddych a sociálne vyžitie. Podporíme orientáciu na nekonzervatívne metódy poľnohospodárstva s prípadnou väzbou aj na investičné aktivity obyvateľstva cez budovanie ekologicky a ekonomicky udržateľných zón. Ekologické poľnohospodárstvo v malých prevádzkach v kombinácii s ekoagroturistikou ponúka na jednej strane pre vidiek ekonomickú, sociálnu i ekologickú šancu a pre jej návštevníkov ponúka alternatívu k pobytu v klasickom mestskom obchodnom centre.

Napriek dotáciám do poľnohospodárstva je nevyhnutné motivovať farmárov na podnikateľské správanie namiesto pasívneho čakania na pomoc štátu. Je nevyhnutné podporovať zvýšenie šance malých podnikov na získanie dotácií a zvýšenie produkcie konkurencieschopných poľnohospodárskych produktov s vysokou pridanou hodnotou.

• Podporíme prednostne projekty zamerané na tvorbu pridanej hodnoty vyššou mierou spracovania prvotných surovín.
• Upravíme bodový systém hodnotenia projektov tak, aby boli preferované malé a stredné podniky využívajúce naše konkurenčné výhody, ako sú dostatok pracovnej sily na vidieku, dostatok vodných zdrojov a kvalitnej pôdy.