Denník SaS
Sloboda a Solidarita MÁME PIATOK, A K TOMU KRÁSNY A SLNEČNÝ Brani Gröhling hodnotí uplynulý týždeň. Usmejte sa tiež :)
Hodnotenie týždňa poslancom SaS
Páči sa 39 ľuďom,
komentárov: 3
Sloboda a Solidarita COŽ TAKHLE DÁT SI KAVIÁR? Baníci predsa muklujú a ani za to veľa nepýtajú, dotácie sa sypú... tak prečo nie.
Dnešné menu: uhlie alebo kaviár?
Páči sa 53 ľuďom,
komentárov: 8
Billboardy (všetky)

Pár zaujímavých skutočností o eurofondoch

pošli na vybrali.sme.sk

Časopis TREND uskutočnil rozhovor s Miroslavom Lopatom, zakladateľom spoločnosti Premier Consulting, ktorá sa zaoberá písaním žiadostí o eurofondy. V tomto odvetví ide o najväčšiu firmu na Slovensku, prechádza ňou teda najviac projektov financovaných z eurofondov. Miroslav Lopata je tak jedným z najpovolanejších v tejto oblasti, a preto môže namiesto domnienok a hádania poskytnúť na túto tému pomerne ucelený pohľad.

Podľa Miroslava Lopatu sú eurofondy pre Slovensko prínosom – keďže sú to peniaze, ktoré v ekonomike pribudnú. To však samozrejme vychádza z veľmi populárneho mýtu, ktorý ignoruje ostatné náklady, ktoré znášame vo vzťahu k Európskej únii. Ako sme písali v tomto článku, podľa štúdie INESS muselo Slovensko vynaložiť na každé prijaté euro 90 centov z rozpočtu.

 

Ak by teda išlo o dokonale využité peniaze, resp. miera ich efektivity by bola presne zhodná s výškou efektivity využitia týchto peňazí na Slovensku, prípadne na zníženie daní alebo pokrytie deficitu, tak  by sme boli skutočne o desatinu prijatých prostriedkov v pluse. Realita je však samozrejme veľmi odlišná – keďže sa na peniaze z Európskeho rozpočtu nahliada ako na „peniaze zadarmo“, ich využitie je veľmi neefektívne. Miroslav Lopata v rozhovore spomína, že eurofondy slúžia na financovanie veľkého množstva projektov a vecí, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné  - ale z „európskych peňazí“ sa do nich investuje.

 

Hovorí napríklad o typickej investícii v poľnohospodárstve, ktorým je traktor. Pred príchodom eurofondov nové traktory poľnohospodári kupovali až vtedy, keď doslúžili staré, a navyše za trhové ceny. S príchodom eurofondov si kupujú nové traktory aj keď ich nepotrebujú, a navyše za umelo vysoké ceny, keďže dopyt po traktoroch veľmi významne stúpol. Podobne hovorí o cestovnom ruchu – kde by sa drvivá väčšina investícií bez eurofondov neuskutočnila. To znamená, že by sa tých 90 centov zaplatených na 1 euro eurofondov preinvestovalo v podľa možností najpotrebnejších a najefektívnejších možných oblastiach. Namiesto tohto využitia sú však podľa Miroslava Lopatku eurofondy pre mnohých podnikateľov symbolom bezprácneho zisku.

 

Miroslav Lopatka tiež hovoril, že pred vstupom do EÚ tento systém vnímali ako vyspelejší oproti slovenským systémom financovania, keďže to kontroluje Brusel. Neskôr sa však ukázalo, že eurofondy často krát nie sú prideľované tým, ktorí majú najhodnotnejšie projekty, ale tým, ktorí ich majú formálne správne a dostanú „požehnanie“ od zodpovednej komisie. Namiesto najproduktívnejších uchádzačov tak dostanú peniaze tí záujemcovia, ktorí si peniaze „vedia vybaviť.“

 

Ďalšou odvrátenou stránkou financovania eurofondov sú náklady na neuskutočnené projekty. Spomedzi programov Národného strategického referenčného rámca a Programu rozvoja vidieka bolo zamietnutých až zhruba 16 500 projektov z celkového počtu 27-tisíc. To znamená, že náklady na vypracovanie všetkých týchto projektov sú stratené. Výšku tejto škody odhaduje Miroslav Lopatka na približne 600 miliónov eur. 

 

Zdroj: trend 

Eurofondy na ochranu životného prostredia boli použité na kúpu Ferrari, Formule 1 a iných áut Plytvanie eurofondmi – 150 eur na hodinu pre učiteľa angličtiny, asistent s osobitnou školou a iné Dán, ktorý si za peniaze z EÚ postavil lyžiarsku zjazdovku na ostrove bez kopcov a snehu, dostal od EÚ ďalšie peniaze EÚ dala umelcovi 96 000 eur na jeho dielo – sud naplnený sloním trusom Dostávame z EÚ oveľa viac peňazí ako platíme?