Ministerstvo dalo Tatranskému národnému parku ako vianočný darček ranu pod pás
Len pár dni pred Vianocami Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodlo udeliť Štátným lesom TANAPu niekoľko výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré umožnia tejto organizácii do roku 2016 neobmedzenú ťažbu dreva a možnosť fytosanitárnych zásahov v súvislosti s lykožrútom v dvoch unikátnych národných prírodných rezerváciach Tichá a Kôprová dolina vo Vysokých Tatrách. Strana Sloboda a Solidarita odsudzuje takýto prístup k ochrane prírody ako neadekvátny a neracionálny, ktorý naruší prirodzené prírodné prostredie mnohých chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov, jednoznačne uberie z ekologickej hodnoty oboch území, obchádza platné zákony a pravidlá a v konečnom dôsledku bude v neprospech celej spoločnosti
V prvom rade treba pripomenúť, že cieľom ochrany oboch území je prirodzené prostredie zachovalých horských smrečín v ich prirodzenom vývoji. Procesy, ktoré v oboch územiach prebiehajú si nevyžadujú z hľadiska ochrany prírody žiaden zásah, lebo samoregulačné schopnosti lesných ekosystémov neboli narušené. Štátné lesy TANAPu vo svojej žiadosti o udelenie viacerých výnimiek nepodali žiaden argument alebo dôkaz, ktorý by dokazoval opak. Navrhované sanačné opatrenia Štátných lesov TANAPu, pre ktoré žiadali rád výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny, nedávajú do budúcna žiadnú záruku pre zlepšenie stavu smrečín v oboch rezerváciách nad rámec ich prirodzenej obnovy a paradoxne sa zameriavajú na záchranu smreka, ktorý ani nie je chráneným rastlinným druhom. Pri rozhodnutí ministerstva vyhovieť žiadateľovi chýbajú akékoľvek relevantné údaje o stave bioty v predmetných územiach, ktoré by dokazovali proces samodeštrukcie lesných ekosystémov a negatívny vplyv lykožrúta na jednotlivé chránené druhy v oboch rezerváciách a teda vecne dokazovali nepriaznivý stav ekosystémov, ako sa uvádza v odôvodnení ministerstva.
Je to nebezpečný precedens, keď ministerstvo použilo k odôvodneniu len lineárnu extrapoláciu pozorovaného trendu vývoja vzhľadom na rozširovanie sa lykožrúta v prirodzených horských smrečinách a nie celkovú dynamiku ekosystémov a teda v odôvodnení demagogicky úvadza, že je len otázkou času, kedy dôjde bez zásahu lesníkov k celoplošnému odumretiu všetkých lesných porastov v oboch dolinách.
Ďalším nebezpečenstvom je, že výnimky budú udelené na dlhé obdobie bez mechanizmu monitoringu a kontroly, čo presne Štátné lesy TANAPu v oboch rezerváciach urobia a aký to bude mať vplyv na stav prostredia a bez záruk na náhradu škody, ktoré môžu vzniknúť napr. lesným požiarom alebo pri inej nepredvídanej situácii v súvislosti so zásahmi v oboch rezerváciách.
Zásah lesníkov v týchto dolinách je i ekonomicky iracionálny, lebo výnosy z ťažby nepokryjú reálne náklady, spôsobí skutočné škody pre národný park /napr. narušenie pôdného krytu, znečistenie prostredia, rušenie zveri, narušenie prirodzených procesov samoobnovy, ohrozovanie návštevníkov a pod./ a len sa vytvára priestor pre nezákonnú ťažbu, lebo Štátne lesy TANAPu môžu za určitých okolnosti odstrániť v rezerváciach i zdravé stromy.
Je to i veľký podraz voči všetkým občanom Slovenskej republiky. Na jednej strane sa obyčajný občan nemá právo v daných rezerváciach ani voľne pohybovať a tak si ich aspoň prezrieť (a to už dlhé roky), tak prísne berie zákon ochranu prírody na tomto území a na druhej strane MŽP SR dáva výslovený súhlas Štátným lesom TANAPu, že môžu na oboch chránených územiach beztrestne spôsobiť škodu. Je to o to poburujúcejšie, že Štátne lesy TANAPu žiadili o výnimky aj na činnosti, ktoré nie sú nevyhnutné, odôvodňujúc to potrebou chrániť seba a prírodu pred údajnými extrémistickými ochranárskymi organizáciami.
Celá táto situácia len dokazuje patovú situáciu v ochrane prírody v Slovenskej republike, ktorá potrebuje urgentné zmeny. Je predsa neúnosné, aby štát, ktorý zriadil Správu národného parku ako nesvojprávnu inštitúciu, pridelil výkonnú moc a starostlivosť o lesy v národnom parku inej štátnej organizácii z iného rezortu a nakoniec aj tak o všetkom rozhodovali úradníci v Bratislave, ktorí boli na danom územi len na krátkom jednodňovom výjazde. Je neúnosné, ak je v jednej civilizovanej krajine zákon o lesoch nekompatibilný so zákonom o ochrane prírody a krajiny. Je smutné, že v našom najstaršom národnom parku, ktorý by sme mali chrániť, od udalostí v roku 2004 nemáme schvalenú zonáciu a plocha, na ktorej sa vykonávajú rozvojové projekty (hlavne výstavba nových lyžiarských tratí na tzv. zelenej lúke) je niekoľkonásobne väčšia ako plocha výstavby v hlavnom meste. Ale čo môžeme iné čakať, keď v riadiacich štruktúrach ochrany prírody nemáme odborníkov, len jánošíkov, čo by chceli vidieť v lese len krásne zelené vianočné stromčeky a vo vrecku peniaze od investorov. Preto Sloboda a Solidarita odsudzuje daný stav a navrhuje nové riešenia vo svojom volebnom programe.
