Grécku nepožičiame
Na rokovaniach 4. schôdze poslancov Národnej rady SR sa dnes nerozhodovalo iba o zužovaní imunity pre poslancov a sudcov, ale aj o pôžičke pre Grécko a eurovale. Zatiaľ čo s eurovalom sa stotožnilo 140 zo 142 zúčastnených poslancov, s pomocou Grékom sa nesúhlasilo 69 z 84 poslancov. Pomocnú ruku im chceli podať iba dvaja poslanci KDH - Anton Marcinčin a Mária Sabolová - poslankyňa však hlasovala omylom. Až 13 poslancov sa hlasovania zdržalo.
"Najprv náš bývalý pán premiér rozprával, že Grékom sa nebude požičiavať nič. Potom, že 300 miliónov a teraz - akoby horelo - je to až 800 miliónov Eur. Vláda zasadala v sobotu, dôležité dokumenty sa podpisovali v nedeľu a keď sa pozriete, koľko vlastne ideme požičať, zistíte, prečo vtedajšia vláda potrebovala tak rýchlo oklamať voličov. Slovensko totiž v pomere ku svojmu HDP požičiava najviac," povedal na rokovaní predseda parlamentu Richard Sulík (SaS).
Do roku 1981 bol pritom svet Grékov v poriadku. Štátny dlh dosahoval 27%, nezamestnanosť 4% a americký dolár stál 55 drachiem. Potom sa premiérom Grécka stal šéf Gréckeho socialistického hnutia (PASOK) Andreas Papandreu. Počas ôsmich rokov vládnutia dokázal štátny dlh zdvihnúť a v roku 1990 už dosahoval 90%, nezmestnanosť sa vyšplhala na 8% a dolár Grékov stál až 160 drachiem. Peniaze pre Grécko sú v prvom rade peniaze pre zahraničné banky, ktoré napožičiavali peniaze Grécku za 10-percentné úroky. Pôžička vrhne Grécko do dlhu 150% DPH, ktorý najneskôr do troch rokov nebude vládať splácať. "Navyše mu pomáhajú aj krajiny, ktoré sa topia v dlhoch, čím sa celá pavučina pôžičiek ešte viac zamotáva a logicky zvyšuje riziko reťazovej reacie a ďalších krachov," zdôraznil na rokovaní svoje presvedčenie nepožičať Grécku 817 miliónov Eur predseda NR SR.
