Denník SaS
Sloboda a Solidarita PRED BONAPARTE JE MOMENTÁLNE 3023 ĽUDÍ! STIHNETE SA EŠTE PRIDAŤ?
Páči sa 115 ľuďom,
komentárov: 14
Sloboda a Solidarita Vážení.... ...stala sa mi hrozná vec! Je zo mňa koaličný poslanec
Páči sa 65 ľuďom,
komentárov: 10
Billboardy (všetky)

Dostávame z EÚ oveľa viac peňazí ako platíme?

pošli na vybrali.sme.sk

Pri diskusiách o tom, aká je naša celková bilancia voči EÚ si väčšina ľudí myslí, že EÚ nám výrazne dopomohla k tomu, kde je Slovensko dnes. Predstavujú si, ako nám každoročne prúdi z „európskych peňazí“ o miliardy eur viac, ako odvádzame do Bruselu my. Aká je ale skutočnosť?

Pred viac ako rokom písal poradca premiérky Ivety Radičovej Michal Kravčík o tom, že dopad eurofondov je taký nízky, že keby sme mali len o 5 pracovných dní v roku viac, nepotrebovali by sme ich. Podľa nedávno uverejnenej štúdie think-tanku INESS je však realita ešte horšia - po spočítaní všetkých položiek je naša bilancia voči EÚ taká, že na každé jedno euro, ktoré sme dostali z Bruselu, sme museli vynaložiť 90 centov zo štátneho rozpočtu. Nominálne sme tak dostali o niečo viac peňazí. Je tu však obrovský rozdiel – zatiaľ čo peniaze, ktoré idú do Bruselu sú priame platby, ktoré priamo pochádzajú najmä z výberu daní, peniaze, ktoré nám Brusel vráti sa k nám vracajú cez veľmi komplikované schémy. Rovnako tu nie sú zahrnuté náklady na vypracovávanie týchto projektov, ani to, že  veľké množstvo projektov neuspeje, a tak obetovaný čas a iné prostriedky vyjdú nazmar.

Okrem toho, že efektivita využitia týchto peňazí je ďaleko nižšia, o čom svedčia desiatky káuz u nás, pri množstve týchto projektov ide o zápornú efektivitu – neprinášajú úžitok, ale škodu. Je tomu tak napríklad vtedy, keď eurofondy deformujú konkurenčné prostredie tým, že človek bez eurofondov musí konkurovať človeku, ktorý eurofondy dostal. Efektivita je o to nižšia, že peniaze z EÚ považujeme za „peniaze zadarmo“, ktoré aj keď budú využité neefektívne, stále nám prospejú. No aj keby sme z Bruselu nedostali len nepatrne väčšie množstvo, ale oveľa viac peňazí, stále by to neboli „peniaze zadarmo“. Projekty z eurofondov spolufinancuje štát, ktorý tak tiež nesie náklady neefektívneho využívania týchto prostriedkov.

Samozrejme, Európska únia nám okrem iného prináša výhody v podobe jednotného trhu a voľných hraníc (za čo však môžeme ďakovať Európskemu Hospodárskemu Spoločenstvu a Schengenu, ktorých členmi sú aj krajiny mimo EÚ ako napríklad Nórsko a Švajčiarsko (len Schengen) ). Keď si ale zhrnieme len veci súvisiace s príjmami a výdavkami, nie je vôbec jasné, či je naša bilancia kladná. Môžeme však vidieť, že voči EÚ nemáme také záväzky, aby sme mali „povinnosť“ zúčastňovať sa vecí, ako je euroval, čím argumentovali jeho zástancovia. Obzvlášť, keď by sme jeho prijatím mali ísť proti všetkým pôvodne platným pravidlám.

Zdroj: kravcik.blog.sme.skiness.sk