Po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti bude Rada EÚ môcť jednohlasným súhlasom zástupcov členských štátov, so súhlasom Európskej komisie a Európskeho parlamentu, zásadným spôsobom meniť systém fungovania EÚ. Aj bez dodatočnej ratifikácie svojich rozhodnutí tak bude Európska únia môcť rozširovať svoje kompetencie na úkor členských štátov. Na Slovensku sú pritom dnes mnohé z takýchto zmien uskutočniteľné len zmenou ústavy a potrebujú trojpätinovú väčšinu hlasov v parlamente.
"V záujme zachovania právomocí Národnej rady Slovenskej republiky budeme presadzovať prijatie nového Ústavného zákona o integračnej spolupráci Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie", vyhlásil predseda SaS Richard Sulík.
SaS sa zasadí o to, aby tento ústavný zákon vyžadoval pri každom rozšírení kompetencií Európskej únie podľa článku 352 Lisabonskej zmluvy schválenie Národnou radou Slovenskej republiky ústavnou väčšinou. Zástupca Slovenska v Rade EÚ nebude môcť v mene Slovenskej republiky súhlasiť s takýmto legislatívnym návrhom Európskej komisie bez mandátu minimálne 90tich poslancov NR SR.
Prijatím takéhoto zákona chce SaS zabrániť prevzatiu kompetencií Európskou úniou napr. v oblasti daní či trestného práva bez náležitého súhlasu volených zástupcov slovenských občanov.
Prijatie obdobného ústavného zákona si v súvislosti s Lisabonskou zmluvou vyžiadal napríklad Ústavný súd v Spolkovej republike Nemecko, a podmienil ním platnosť ratifikácie Lisabonskej zmluvy spolkovým parlamentom.
SaS upozorňuje, že uplatňovanie Lisabonskej zmluvy si v každom prípade bude vyžadovať úpravy v Ústavnom zákone č. 397/2004 o spolupráci NR SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie. Jeho novela, prípadne zmena, tak môže byť vhodnou príležitosťou pre uplatnenie návrhu SaS.
