1. januára euro oslávilo 10 rokov svojho plnohodnotného používania. Ako sa mu darilo?
Od začiatku existovali v prípade eura hlavne dva názorové prúdy – optimistický a konzervatívnejší, realistickejší. Optimisti si projekt eura idealizovali, hovorili najmä o dobrých veciach spojených s nástupom spoločnej meny a zlé si pripúšťať nechceli. Boli však aj ľudia, ktorí boli voči euru opatrnejší. Uznávali výhody spoločnej meny, ale varovali pred rizikami, ktoré by zúčastnené krajiny nemali podceňovať. Varovali pred zvýšenou motiváciou zadlžovať sa a chýbajúcimi mechanizmami pre účinné vynucovanie pravidiel.
Eurooptimisti však o týchto rečiach nechceli počuť. Naopak, vysmievali ľudí s opatrnejším názorom a hovorili, ako euro prinesie investície, pracovné miesta, a dokonca prispeje k lepšej rozpočtovej zodpovednosti a ochrane pred krízami. Realita však ukázala, ako veľmi sa mýlili. Euro skutočne prispelo k neudržateľnému rastu v krajinách periférie hnaného umelo nízkymi úrokovými mierami, ako o tom písali Daniel Hannan a Mark Reckless už v roku 1998. Rovnako euro prispelo k tomu, že vo viacerých krajinách dlhy narazili na svoj strop únosnosti, čo tiež viedlo k väčšej centralizácii Európskej únie, napríklad cez prerozdeľovacie mechanizmy eurovalov, pred čím varoval J. G. Hulsmann v roku 2000.
Napriek tomuto existuje len veľmi malá sebareflexia medzi vysokými predstaviteľmi eurozóny, aby si priznali svoje zlyhanie. Naopak, krízu eura sa snažia riešiť tí istí ľudia, ktorí ju aj spôsobili. Ich riešením je viac toho istého - centralizácie. Zrejme v záujme „upokojenia trhov“ bolo počas krízy eura veľmi častým klamanie jej predstaviteľov a popieranie plánovaných krokov, až do úplného konca. Tak to bolo napríklad v prípade finančnej pomoci Grécku, ale aj v mnohých iných prípadoch.
Bilancia prvých 10 rokov európskej meny teda nevyzerá veľmi priaznivo. Ako bude vyzerať ďalších 10 rokov záleží len na tom, ako sa k riešeniu súčasných problémov postavíme. Ak sa konečne pozrieme pravde do očí, problémové krajiny začnú skutočne šetriť a nespoliehať sa na peniaze druhých, euro môže čakať svetlá budúcnosť. Koniec koncov, pri dodržiavaní pravidiel by mohlo byť euro veľmi prospešné – pre spoluprácu a obchod medzi jednotlivými štátmi, jednoduchšie cestovanie a ľahšie podnikanie. Ak však budeme pokračovať v súčasnej ceste kupovania času a nevytvárania skutočných riešení a naďalej sa budeme snažiť riešiť dlhovú krízu ďalšími dlhmi, je veľmi pravdepodobné, že sa euro oslavy druhého desaťročia nedožije.
